Deti so zdravotným postihnutím by sa nemali len pre svoje ochorenie vzdelávať dištančne. Pri výučbe sa totiž nemožno spoliehať len na online vyučovanie, potrebný je aj kontakt s učiteľom. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s tým, že výučba by mala byť podľa neho „namiešaná“ v dobrom pomere.
Cieľom je inklúzia, nie vyčleňovanie
Podotkol tiež, že cieľom v školstve by mala byť inklúzia a nie vyčleňovanie. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR, zverejnenej v marci 2020, tvorili v roku 2018 žiaci so zdravotným znevýhodnením v základných školách 11 percent, na stredných školách 6,9 percenta a na na vysokých školách jedno percento študujúcej populácie.
Podľa prieskumu To dá rozum 38,5 percenta opýtaných považovala vzdelávanie v špeciálnom prúde za vhodný aj pre žiakov s telesným postihnutím.
„Našou úlohou by malo byť, aby títo žiaci boli začleňovaní do celého systému. Skôr by sme mali ten systém, to prostredie, prístup, spôsoby vzdelávania tak ovplyvniť a pripraviť, aby sme mohli týchto žiakov začleňovať. Tým cieľom by mala byť inklúzia v rámci školstva, s ktorou by sme sa mali naučiť žiť a nie to skôr vyčleňovať takýmto spôsobom,“ povedal pre SITA Gröhling.
Oddelené vzdelávanie v špeciálnom prúde
Zdravotne znevýhodnení žiaci v roku 2018 tvorili 11 percent populácie žiakov základných škôl, a teda ich bolo takmer 52-tisíc.
Podiel týchto žiakov je od roku 2014 ustálený, no podľa analytikov ÚHP je to v medzinárodnom porovnaní vysoké číslo.
Podotkli, že v prostredí škôl pretrváva názor, že oddelené vzdelávanie v špeciálnom prúde predstavuje pre väčšinu žiakov so zdravotným znevýhodnením vhodnejšiu alternatívu ako vzdelávanie v tom bežnom.
Oddelené vzdelávanie má podporu
Potvrdzuje to aj prieskum iniciatívy To dá rozum. Vyplýva z neho, že v prípade žiakov so závažnejšími druhmi postihnutia je najvyššia podpora oddeleného vzdelávania.
Veľká časť opýtaných taktiež považovala špeciálne školstvo za vhodné aj pre deti s poruchou správania (54,1 percenta), poruchou učenia (43,5 percenta) či poruchou aktivity a pozornosti (42,8 percenta).
Iniciatíva uviedla, že vysoká podpora oddeleného vzdelávania sa ukázala aj v prípade žiakov s telesným postihnutím (38,5 percenta).
Podľa analytikov ÚHP to môže vyplývať z nedostatočných informácií o možnostiach vzdelávania týchto žiakov, ako aj z podmienok škôl pre uskutočňovanie inkluzívneho vzdelávania.
Konštatujú, že v mnohých prípadoch postačuje sprístupnenie, teda debarierizovanie škôl.
Počet znevýhodnených žiakov na školách sa zdvojnásobil
Žiaci so zdravotným znevýhodnením v roku 2018 tvorili 6,9 percenta populácie stredných škôl, teda vyše 14-tisíc žiakov.
Počet žiakov sa v tejto skupine za posledných desať rokov viac ako zdvojnásobil. Od roku 2012 sa najviac zvýšil počet žiakov s poruchami učenia a na druhej strane najviac klesol počet žiakov s telesným postihnutím.
Na verejných vysokých školách bolo jedno percento zdravotne znevýhodnených študentov. Ich zastúpenie bolo na jednotlivých vysokých školách rôzne.
Pohybovalo sa od 0,6 percenta na Technickej univerzite v Košiciach po tri percentá na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Rezort vyhlásil výzvu na národný projekt
Ministerstvo školstva vyhlásilo koncom mája výzvu pre národný projekt „Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II“.
Cieľom je naplnenie princípov inkluzívneho vzdelávania v rámci regionálneho školstva. Od nového školského roka bude môcť nastúpiť 2500 zamestnancov na podporné profesie, akými sú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, sociálni pedagógovia, psychológovia. Na výzvu ministerstvo vyčlenilo vyše 82,15 milióna eur.