Kliešte patria ku skupine, ktorá podľa literatúry zahŕňa asi 800 rôznych druhov, a celá má spoločnú jednu vlastnosť: živí sa cicaním krvi. Pre našu populáciu je zaujímavou skupina Ixodidae, konkrétne kliešť obyčajný.
Samička kladie vajíčka do povrchových vrstiev lesnej pôdy. Menej bežné je kladenie vajíčok do spodných častí vegetácie. Vo vývoji kliešťov sa vyskytujú 4 štádiá: z vajíčok, ktoré samička kladie do pôdy v množstve od 6 do 20-tisíc, sa liahnu sivožlté larvy veľké asi 0,8 mm. Po nasatí krvi sa larva zmení na nymfu, ktorá je osemnohá, nenasatá meria asi 1,2 mm a má tmavší chrbtový štítok. Po druhom nasatí krvi sa mení v imago, t.j. v dospelého jedinca úplne vyvinutého a pohlavne dospelého. Jednotlivé vývojové štádia kliešťa sa živia krvou plazov, vtákov a cicavcov. Larvy spravidla napádajú drobné hlodavce, nymfy často ježkov, veveričky alebo vtákov zbierajúcich potravu na zemi. Dospelí jedinci sajú krv hlavne na väčšej lovnej zveri, pasúcich sa domácich zvieratách, psoch či mačkách. Na človeku môžeme zaznamenať všetky vývojové štádiá.
Prichytenie
Kliešť sa do tela hostiteľa zachytí bodavým orgánom, ktorý má harpúnový tvar s obrátenými zúbkami, preto sa v koži pevne drží. Pokiaľ sa samička napije krvi do plna, môže prejsť 8-14 dní. Objem vtedy môže zväčšiť až 200-krát. Dobre napitá samička vo veľkosti hrachu dokáže naklásť na jedenkrát až do 5000 vajíčok. K zaujímavostiam môžeme priradiť aj to, že samček saje krv len zriedkavo. Ak tak robí, zvyčajne mu to trvá aj celý týždeň, pričom do miesta vpichu najprv vypustí slinné látky, ktoré majú zabrániť zrážaniu krvi. V tomto štádiu, ak je kliešť infikovaný, spolu so slinami do tela človeka vypudí aj infekciu.
Odborníci tvrdia, že v prvých hodinách po zachytení, je možnosť nákazy celkom malá. Stredoeurópske kliešte patria ku skupine s najzložitejším spôsobom vývoja. Po každom z troch vývojových stupňov, ktorý sa deje po ich odpadnutí, sa striedavo napijú krvi, odpadnú, prebehne u nich ďalší vývojový stupeň, aby sa opätovne čo najskôr znovu prisali. Nebezpečné pre zvieratá ale aj človeka sú práve tým, že opakovaným prisatím prenášajú nákazu.
Miesta výskytu
K miestam výskytu kliešťov patrí všetka zeleň s pretrvávajúcou vlhkosťou. Najčastejšie sú to listnaté lesy, zmiešané lesy a rôzne krovinami zarastené plochy. Je úplne jedno či sa z pohľadu človeka jedná o les, park, alebo domácu záhradu. Dôležitým kritériom je ich nadmorská výška. Najväčší výskyt je v nížinách, ale sú známe prípady že sa našli aj vo výške okolo 800 m.n.m. Najväčší výskyt je od začiatku jari až do septembra. So znižovaním teploty ich aktivita rastie. Človek sa nemusí obávať, že ich stretne na suchých pôdach, rolách, piesčitých pôdach s riedkym porastom a v borovicových porastoch.
Choroby, ktoré prenáša kliešť
Kliešte na území nášho štátu môžu prenášať a šíriť závažné infekčné ochorenia, ako sú piroplazmóza, rickettsióza, tularémia, vírusová encefalitída a lymská borelióza. Kliešte na hostiteľa čakajú, nechodia za ním. Ich pohyb je veľmi obmedzený, držia sa nízko v krovinách alebo v tráve. Premiestňovanie zabezpečujú hostitelia.
Ochrana proti kliešťom
Ľudia sa proti kliešťom môžu chrániť používaním repelentných prostriedkov, pričom je ich potrebné po niekoľkých hodinách vždy obnovovať. Čím hustejšie aplikovanie, tým menšie riziko nákazy.
Je potrebné vedieť, že kliešť má na prednom páre nôh pachové receptory, pomocou ktorých vie rozlíšiť vhodného hostiteľa. Je to akýsi jeho čuchový orgán. Pretože kliešť sa zle pohybuje, na vhodnú obeť čaká vo vegetácii až do momentu prichytenia.
Za najúčinnejšie repelentné prípravky je potrebné považovať tie, ktoré kliešte rovno zabíjajú a nielen odpudzujú. Prípravky pred odchodom do prírody naneste nielen na kožu, ale hlavne na odev a topánky. Po návrate z prírody vždy vyzlečte šaty, dokonale ich prezrite a vyprášte. Rovnako starostlivo si prezrite aj telo, hlavne podpazušia, slabiny a podkolenné jamky. Pre ľudí, ktorých denný pobyt súvisí s zo zamestnaním v prírode, je celkom výhodné sa nechať proti chorobám prenášaných kliešťom zaočkovať.
Rovnako ako človek trpí pri napadnutí kliešťom aj pes. Preto je potrebné psovi aplikovať protikliešťový prípravok s dlhodobým účinkom, ktorý máva dnes kombinovanú ochranu aj proti iným druhom hmyzu. Majiteľ psa musí mať ale na pamäti, že každým kúpaním klesá jeho účinnosť. Pri častom pobyte psa vo vode je ho preto potrebné obnovovať častejšie, ako udáva výrobca. Podobný repelentný účinok majú rôzne typy obojkov, na ktoré je nanesená ochranná látka. Zdôrazniť je treba aj skutočnosť, že ak kliešť nakazí chorobou psa, ten poľahky doma nainfikuje celú domácnosť. Takto ľahko je možný prenos napríklad limskej boreliózy.
Odstránenie prisatého kliešťa
Psovi ho najjednoduchšie vyberiete pomocou špeciálnej pinzety, ktorá sa dá kúpiť v každej veterinárnej ambulancii. Kliešťa chytíte tesne pri koži a krútením do strany, a je celkom jedno do ktorej, ho po jednom alebo dvoch otočeniach celého vyberiete. Potom ho zabite a spláchnite. Postihnuté miesto dôkladne dezinfikujte.
Iný účinný a jednoduchý spôsob je, ak trochu mydla nanesiete na kus mokrej vaty a krúživým pohybom po mieste prisatia dostanete kliešťa von z kože. Nezabudnite na dezinfekciu jódovou tinktúrou alebo Jodisolom. Taktiež je známa aj teória, podľa ktorej je možné kliešťa z prisatia čo najskôr odtrhnúť. Miesto treba aj v tomto prípade dokonale vydezinfikovať. Musíte si uvedomiť, že rýchlosť je dôležitá. Kliešť obyčajne infikuje svojho hostiteľa počas prvých 48 hodín. Vybratého kliešťa nechytajte rukami, ľahko sa môžete infikovať.
U človeka odstraňujú kliešťa aj lekárske pohotovostné pracoviská pomocou vaty a trochy mydla. Až potom nasleduje dôkladná dezinfekcia poraneného miesta. Ak sa stane, že telo kliešťa sa pri odstraňovaní odtrhne, nepodliehajte panike. Hryzadlá sa dajú vybrať z tela tak jednoducho, ako zabodnutá trieska. Najvhodnejšia na to je čistá injekčná ihla a následná dezinfekcia.
Autor: Dušan Slivka
