Všetko najlepšie k narodeninám John Lennon

BRATISLAVA 8. októbra (WEBNOVINY) – Anglický spevák a skladateľ John Lennon sa preslávil ako zakladajúci člen legendárnych The Beatles a spolu s Paulom McCartneym tvoril jednu z najvplyvnejších a najúspešnejších hudobných autorských dvojíc 20. storočia. Lennonov vplyv na hudobnú kultúru bol nesmierny. Za svoje vzory označujú The Beatles mnohí súčasní hudobníci. Jeho piesne inšpirovali a symbolizovali ideály ľudstva. Pri príležitosti Národného dňa poézie v roku 1999 vyhlásila BBC na základe ankety jeho Imagine za najobľúbenejší britský piesňový text.

Ako interpret, autor alebo spoluautor sa Lennon podieľal na 27 singloch, ktoré sa dostali na prvú priečku singlového rebríčka US Hot 100. Nahrávka Double Fantasy získala v roku 1981 Grammy pre Album roka. V nasledujúcom roku udelili Lennonovi posmrtne BRIT Award za výnimočný prínos hudbe. V ankete BBC sa v roku 2002 umiestnil na ôsmej priečke v stovke Najväčších Britov. Časopis Rolling Stone v rokoch 2003 až 2008 niekoľkokrát v rôznych rebríčkoch ocenil jeho prínos hudbe, keď ho zaradili na piate miesto 100 Najväčších spevákov všetkých čias, na 38. miesto Nesmrteľných – päťdesiatky najväčších umelcov všetkých čias, a jeho albumy John Lennon/Plastic Ono Band a Imagine na 22. a 76. priečku 500 Najlepších albumov v dejinách. V roku 1987 ho posmrtne uviedli do Skladateľskej siene slávy a v roku 1994 do Rock’n’rollovej siene slávy.

Narodil sa ako John Winston Lennon 9. októbra 1940 v Liverpoole Julii a Alfredovi Lennonovcom. Niektoré zdroje uvádzajú, že prišiel na svet počas nemeckého náletu na mesto. Meno dostal po starom otcovi z otcovej strany – Johnovi „Jackovi“ Lennonovi a Winstonovi Churchillovi. Lennon mal ťažké detstvo – otec, ktorý pôsobil v obchodnom námorníctve, bol mimo domova, ale posielal im šeky. V roku 1943 však zmizol, a keď sa chcel vrátiť, Julia už čakala dieťa s iným mužom a odmietla ho. Otec sa vraj ešte v roku 1946 pokúsil syna získať, no napokon sa vzdal a na ďalších 20 rokov sa stratil z jeho života. Väčšinu detstva a dospievania tak Lennon strávil na predmestí Liverpoolu – vo Wooltone u matkinej sestry – tety Mimi a strýka Georgea Smithovcov, ktorí nemali vlastné deti. Lennonova matka ich často navštevovala a ako 11-ročný začal aj on často chodiť k nej.

Práve ona mu po prvý raz pustila nahrávky Elvisa Presleyho, naučila ho hrať na bendžo a neskôr – v roku 1957, mu kúpila prvú gitaru. Jeho záľubu v hudbe podporovala napriek tomu, že Mimi bola k Johnovmu odhodlaniu stať sa slávnym skeptická a dúfala, že ho hudba začne nudiť. Často mu vraj hovorila, že hranie na gitaru je síce fajn, no nikdy sa ním neuživí. Lennonov strýko zomrel v júni 1955, keď mal jeho synovec 14 rokov. Jeden z najtraumatickejších zážitkov života však na Johna ešte len čakal. Ako 17-ročný prišiel 15. júla 1958 aj o matku, ktorá zomrela po tom, ako ju neďaleko domu Smithovcov zrazilo auto.

Mladý John Lennon patril skôr k horším žiakom, vždy sa viac zaujímal o žarty, kreslenie vtipných komiksov, či napodobňovanie učiteľov a spolužiakov, ako o učenie. Po tom, ako neuspel na skúškach GCE O-level, sa musela jeho teta prihovoriť, aby ho prijali na Liverpoolsku umeleckú školu. Aj tam však pokračoval v nevhodnom správaní a stal sa známy rušením na hodinách a zosmiešňovaním učiteľov. Vďaka jeho nezvládateľnému správaniu mu hrozilo vylúčenie zo školy a po tom, ako napriek pomoci spolužiakov i budúcej manželky Cynthie Powell, prepadol na každoročných skúškach, pred posledným ročníkom zo školy sám odišiel.

V marci 1957 ako 16-ročný založil Lennon skupinu the Quarrymen, ktorú nazval podľa strednej školy Quarry Bank High School. Už na druhom koncerte kapely na záhradnej slávnosti vo Wooltone sa 6. júla stretol s Paulom McCartneym, ktorý sa k nim pridal. McCartneyho otec síce najprv tvrdil, že Lennon jeho syna „dostane do problémov„, no napokon skupine povolil skúšať u nich v dome, kde Lennon a McCartney začali písať svoje prvé piesne. Lennon mal 18, keď napísal svoju prvú pieseň – Hello Little Girl, ktorá sa o takmer päť rokov neskôr v podaní Fourmost dostala do Top 10 britského singlového rebríčka. George Harrison sa ku skupine pridal ako hlavný gitarista a Lennonov priateľ z umeleckej školy Stuart Sutcliffe ako basgitarista. Po odchode ostatných členov Quarrymen si Lennon, McCartney, Harrison a Sutcliffe zmenili názov na The Beatles.

V auguste 1960 uzavreli zmluvu na 48 nocí koncertovania v nemeckom Hamburgu, a pridal sa k nim bubeník Pete Best. Nasledovali podobné „šnúry“ v apríli 1961 a apríli 1962. Práve v Nemecku sa však John i ostatní členovia Beatles zoznámili s fendimetrazínom, ktorý začali pravidelne užívať, rovnako ako amfetamíny, ktorými si pomáhali počas svojich dlhých nočných vystúpení. V roku 1962 sa ich manažérom stal Brian Epstein, ktorý mal silný vplyv na ich štýl obliekania a vystupovanie na javisku, čo sa Lennonovi spočiatku nepáčilo, no nakoniec súhlasil s tým, že si oblečie aj balón, ak mu zaplatia. Po Sutcliffeovej smrti v apríli 1962 McCartney definitívne prevzal jeho post basgitaristu, na ktorom ho zastupoval, odkedy sa v júli 1961 rozhodol vrátiť k umeniu, a Besta nahradil bubeník Ringo Starr. V tejto zostave The Beatles zotrvali až do ich rozpadu v roku 1970.

V októbri 1962 skupina vydala svoj prvý singel Love Me Do, ktorý sa vyšplhal na 17. priečku britského singlového rebríčka. Debutový album Please Please Me nahrali 11. februára 1963 za menej ako 10 hodín, keď navyše Lennona trápilo prechladnutie. Osem zo 14 piesní vzišlo zo spolupráce Lennona s McCartneym. V roku 1963 sa The Beatles dočkali úspechu vo Veľkej Británii. Po roku Beatlemánie na Britských ostrovoch sa vo februári 1964 po vystúpení v americkej The Ed Sullivan Show dostali do medzinárodného povedomia a stali sa celosvetovo slávnymi. Nasledovalo dvojročné obdobie neustáleho koncertovania, cestovania, nakrúcania filmov (Ťažký deň, 1964 a Pomoc!, 1965) a písania nových piesní. Počas tohto obdobia napísal Lennon aj dve knihy: In His Own Write (1964) a A Spaniard in the Works (1965). V roku 1965 im Kráľovná Alžbeta udelila Rady britského impéria MBE. V auguste toho istého roku odohrali na newyorskom Shea Stadium koncert pre 55 600 ľudí, čím stanovili rekord za vystúpenie pred najväčším publikom. Po návrate do Anglicka nahrali album Rubber Soul (1965).

V roku 1966 však Beatlemánia začala strácať príťažlivosť. Najprv sa ich životy dostali do nebezpečenstva, keď ich obvinili z urážky prezidentskej rodiny na Filipínach. Neskôr prišiel Lennonov výrok o Ježišovi, ktorý stál skupinu množstvo fanúšikov, najmä v Spojených štátoch amerických. V rozhovore pre Evening Standard vtedy povedal reportérke Maureen Cleave, že „Kresťanstvo zmizne. … My sme momentálne populárnejší ako Ježiš – neviem, čo pôjde skôr, rock’n’roll alebo kresťanstvo.“ V Amerike to vyvolalo protesty a pálenie nahrávok skupiny. Následne sa The Beatles vzdali koncertovania – posledné spoločné vystúpenie odohrali 22. augusta 1966 v sanfranciskom Candlestick Parku. Zničený rutinou koncertovania začal Lennon po ich poslednom vystúpení zvažovať odchod zo skupiny. Nasledujúci rok v januári sa po prvý raz nevedomky zoznámil s účinkami LSD, keď jeho zubár organizoval večierok a drogu podstrčil svojim hosťom do kávy. Lennon však neskôr začal LSD sám vyhľadávať a takmer neustále bol pod jej vplyvom.

V roku 1967 sa objavil v jedinom filme bez The Beatles – čiernej komédii Ako som vyhral vojnu. V tom istom roku vyšiel aj album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band, ktorý priniesol Lennonove texty výrazne kontrastujúce s jednoduchými piesňami o láske zo spolupráce Lennon/McCartney zo začiatkov kariéry The Beatles. V auguste sa zoznámili s Mahárašim Mahešom Jogim a zúčastnili sa na jeho víkendovom seminári transcendentálnej meditácie v meste Bangor vo Walese.

Neskôr vycestovali na dva mesiace do jeho ašramu v Indii, kde napísali väčšinu piesní na albumy The Beatles (1968), známy aj ako White Album, a Abbey Road (1969). Kým boli na seminári v Bangore zomrel 27. augusta 1967 Epstein na predávkovanie liekmi na spanie, čo všetkých zdrvilo. Lennon neskôr v tej súvislosti poznamenal, že už vtedy vedel, že skupinu čakajú problémy.

„Nemal som žiadne mylné predstavy o našich schopnostiach robiť niečo iné okrem hudby a bál som sa,“ priznal. O prvý projekt skupiny po Epsteinovej smrti sa postaral McCartney – film Magical Mystery Tour (1967) bol však ich prvým neúspechom u kritiky. Komerčne úspešný bol ale aspoň soundtrack, na ktorom sa nachádzali piesne ako I Am the Walrus, Strawberry Fields Forever alebo All You Need Is Love.

Napriek tomu sa Beatles po neúspechu filmu Magical Mystery Tour uchýlili k transcendentálnej meditácii a Mahárašimu Mahešovi Jogimu, ktorý ich začiatkom roka 1968 vzal na dva mesiace do Indie. Vo februári 1968 založili spoločnosť Apple Corps, ktorú však už od jej vzniku trápilo zlé hospodárenie. Ďalšie problémy vyplývali z Lennonových experimentov s drogami, jeho narastajúceho záujmu o Yoko Ono i McCartneyho svadobných plánov. Naposledy skupina čelila hysterickým davom fanúšikov na júlovej premiére filmu Žltá ponorka (1968). V novembri vyšiel spomínaný dvojalbum The Beatles, ktorý výraznejšie poukázal na ich odlišné smerovanie. V roku 1968 Lennon účinkoval aj vo filme The Rolling Stones Rock and Roll Circus, ktorý sa však na verejnosť dostal až v roku 1996.

Lennon a Yoko Ono sa vzali 20. marca 1969 a krátko na to vydali sériu 14 litografií s názvom Bag One, ktoré zobrazovali scény z ich medových týždňov. Osem z nich však úrady označili za obscénne a väčšinu zakázali a skonfiškovali. Lennonovo tvorivé smerovanie sa čoraz viac posúvalo od Beatles a v rokoch 1968 a 1969 nahral spolu s Ono tri experimentálne hudobné albumy Unfinished Music No.1: Two Virgins, Unfinished Music No.2: Life with the Lions a Wedding Album. V roku 1969 založili The Plastic Ono Band a vydali koncertnú nahrávku Live Peace in Toronto 1969. Na protest proti britskej účasti na vojne vo Vietname Lennon vrátil Kráľovnej svoje vyznamenanie MBE, i keď svojho titulu ako takého sa vzdať nemohol. V rokoch 1969 a 1970 vydal najprv singel Give Peace a Chance, ktorý sa stal hymnou hnutia proti vietnamskej vojne, nasledovala nahrávka Cold Turkey dokumentujúca jeho abstinenčné príznaky počas závislosti od heroínu a Instant Karma!.

V septembri 1969 Lennon opustil Beatles, no súhlasil, že médiá o tom nebude informovať, keďže skupina práve rokovala o novom kontrakte. Preto ho nesmierne rozčúlilo, keď McCartney medializoval vlastný odchod vydaním debutového sólového albumu v apríli 1970. „Ježiši Kriste! On si za to berie všetky zásluhy!,“ reagoval na to neveriacky Lennon, ktorý neskôr napísal: „Ja som tú skupinu založil. Ja som ju rozpustil. Je to také jednoduché.“

V jednom z neskorších rozhovorov pre Rolling Stone poznamenal, že bol hlupák, že neurobil to, čo Paul a nepoužil rozpad legendárnej štvorky na zvýšenie predaja svojho albumu. Rozhovoril sa vtedy aj o nepriateľstve ostatných členov voči Yoko Ono a skonštatoval, že skupina skolabovala „po smrti Briana Epsteina. Paul to prevzal a vraj nás viedol. Aké to ale bolo vedenie, keď sme len chodili do kruhu?“

Po rozpade Beatles vydali Lennon a Ono album John Lennon/Plastic Ono Band (1970) s piesňou Mother, v ktorej konfrontoval svoje pocity odvrhnutia z detstva, a Working Class Hero, ktorú BBC Radio zakázalo pre použitie slova „fucking„. V tom istom roku inšpirovali Lennona revolučné politické názory Tariqa Aliho k napísaniu piesne Power to the People. V roku 1971 nasledoval album Imagine, ktorého titulná skladba sa stala hymnou protivojnových hnutí na celom svete. Protipólom však bola pieseň How Do You Sleep?, ktorá bola útokom na McCartneyho ako reakcia na texty z albumu Ram (1971) namierené proti nemu a Ono. Svoju žiarlivosť zase reflektoval v piesni Jealous Guy.

V auguste 1971 sa Lennon a Ono presťahovali do New Yorku. V decembri vydali singel Happy Xmas (War Is Over), ktorý propagovali billboardami v dvanástich mestách sveta, na ktorých bolo vždy v tamojšom jazyku napísané WAR IS OVER-IF YOU WANT IT (Vojna skončila-ak to chcete). V nasledujúcom roku, ako reakciu na úspech Give Peace a Chance a Happy Xmas (War is Over), ktoré sa výrazne spájali s hnutím proti vojne vo Vietname, pristúpila administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona k „strategickým opatreniam“ proti Lennonovej protivojnovej propagande a odštartovala snahu deportovať ho.

Nixon sa totiž obával, že by ho Lennonove aktivity mohli stáť znovuzvolenie. Po tom, ako republikánsky senátor Strom Thurmond vo februári 1972 navrhol, že by mohla pomôcť hudobníkova deportácia, začal o mesiac neskôr imigračný úrad proces s tým, že pre usvedčenie z prečinu držby marihuany v roku 1968 v Londýne sa nemôže uchádzať o trvalý pobyt v Spojených štátoch amerických. Tak sa začal Lennonov boj s úradmi, ktorý trval štyri roky. Už v marci 1973 mu nariadili do 60 dní opustiť krajinu, zatiaľ čo Ono žiadosť o trvalý pobyt schválili. Dvojica reagovala svojsky – 1. apríla 1973 usporiadali v New Yorku tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili vznik štátu Nutopia – krajiny „bez územia, hraníc, pasov, len s ľuďmi“ a mávajúc bielymi vlajkami Nutopie – dvoma vreckovkami, požiadali USA o politický azyl. Tlačovú konferenciu zaznamenali a v roku 2006 sa objavila v dokumentárnom filme USA verzus John Lennon.

Krátko po tlačovej konferencii sa však prevalila Nixonova účasť na politickom škandále a aféra Watergate ho napokon donútila k rezignácii. Jeho nasledovník v prezidentskom úrade Gerald Ford sa o boj proti Lennonovi nezaujímal a príkaz na deportáciu napokon v roku 1975 zamietli. O rok neskôr Lennon dostal zelenú kartu, a keď v januári 1977 inaugurovali prezidenta Jimmyho Cartera, Lennon a Ono boli hosťami na Inauguračnom plese.

V roku 1972 vydal album Some Time in New York City, ktorý nahral so skupinou Elephant’s Memory. Nahrávka, ktorá obsahovala piesne o ženských právach, rasách, britskej úlohe v Severnom Írsku a Lennonových problémoch so získaním zelenej karty, bola začiatkom trojročného úpadku. Okrem problémov s imigračnými úradmi, sa mu nedarilo ani hudobne. Koncom roka 1973 vyšiel album Mind Games, ktorý si vyslúžil rozporuplné reakcie kritiky. Obsahoval napríklad aj národnú hymnu Nutopie – tri sekundy ticha. Ešte počas nahrávania albumu Mind Games sa John a Yoko rozhodli rozísť.

On sa následne presťahoval do Los Angeles, čím sa začalo 18 mesiacov, ktoré neskôr označil za „stratený víkend„. Počas tohto obdobia žil s May Pang, bývalou asistentkou páru, s ktorou ho dala dokopy práve Ono. V Los Angeles viedol zhýralý život plný večierkov s hviezdami ako Elton John, Harry Nilsson, Keith Moon, David Bowie či Ringo Starr. V októbri 1974 vyšiel album Walls and Bridges, ktorý obsahoval aj pieseň Whatever Gets You Thru the Night s Eltonom Johnom. Práve Elton John neskôr prispel k tomu, že sa Lennon a Ono dali znovu dokopy, keď bývalého Beatla presvedčil, aby prišiel na jeho koncert v Madison Square Garden.

V januári 1975 sa John vrátil k Yoko Ono a po narodení syna Seana v októbri sa rozhodol vziať si voľno od hudobného priemyslu a stal sa mužom v domácnosti. Pred päťročnou pauzou si však stihol ešte splniť svoju zmluvnú povinnosť voči EMI/Capitol a v októbri vydal kompiláciu najväčších hitov s názvom Shaved Fish. Na hudobnú scénu sa vrátil v októbri 1980 singlom (Just Like) Starting Over, po ktorom v novembri nasledoval ďalší spoločný album s Ono – Double Fantasy obsahujúci piesne, ktoré Lennon napísal počas cesty na Bermudy v júni predchádzajúceho roka. Názov si vraj prepožičal od druhu frézií, ktoré videl v tamojšej botanickej záhrade. Ich názov totiž považoval za dokonalý opis jeho manželstva s Ono. Počas nahrávania Double Fantasy Lennon a Ono nahrali dostatok materiálu aj pre ďalší album Milk and Honey. Ten však vyšiel až po jeho smrti – na trh sa dostal v roku 1984.

Keď sa Lennon a Ono 8. decembra 1980 okolo 22:50 vracali do apartmánového domu Dakota v New Yorku, kde bývali, Mark David Chapman hudobníka zozadu štyrikrát strelil. Len niekoľko hodín predtým mu pritom Lennon podpísal kópiu nahrávky Double Fantasy. Smrteľne zraneného hudobníka previezli do neďalekej Rooseveltovej nemocnice, no už pri príchode o 23:07 ho vyhlásili za mŕtveho.

Ono v nasledujúci deň vydala vyhlásenie, v ktorom oznámila, že Lennon nebude mať pohreb a ukončila ho slovami: „John miloval ľudstvo a modlil sa zaň. Prosím, modlite sa aj vy za neho.“ Jeho telo spopolnili na cintoríne Ferncliff v newyorskom Hartsdale a popol Ono rozptýlila v Central Parku, kde neskôr vznikol pomník Strawberry Fields. Chapman sa priznal k vražde druhého stupňa a odsúdili ho na doživotie, pričom po 20 rokoch mohol po prvý raz žiadať o podmienečné prepustenie.

Rada pre podmienečné prepúšťanie v newyorskej väznici Attica Correctional Facility ale tento rok v septembri zamietla aj jeho v poradí šiestu žiadosť od roku 2000 a najbližšie tak môže urobiť až v roku 2012. Proti jeho prepusteniu bola okrem miliónov fanúšikov Johna Lennona aj 77-ročná vdova Yoko Ono. Podľa nej by 55-ročný Chapman po prepustení nebol v bezpečí, ak by sa opäť voľne pohyboval po uliciach. Bezpečne by sa vraj pritom necítila ani ona sama s rodinou.

Lennonovou prvou manželkou bola Cynthia Powell, ktorú spoznal v roku 1957 na Liverpoolskej umeleckej škole. Keď v roku 1962 Cynthia zistila, že je tehotná, Lennon neváhal a oženil sa. Pár sa napriek nesúhlasu Lennonových príbuzných zosobášil 23. augusta v Liverpoole. Práve v tom čase sa však úspešne rozbiehala kariéra The Beatles a Epstein sa obával reakcie fanúšičiek. Manželstvo preto dvojica tajila.

Julian Lennon sa narodil 8. apríla 1963, keď bol jeho otec na turné a rovnako ako manželstvo držali jeho existenciu v tajnosti. Zaujímavosťou je, že Julian cítil bližší vzťah k McCartneymu ako k vlastnému otcovi. Pieseň Hey Jude, pôvodne Hey Jules, vraj vznikla, keď sa ho McCartney snažil utešiť počas rozvodového konania jeho rodičov. „Je to jeho najlepšia pieseň. Začalo to ako pieseň pre môjho syna Juliana… neskôr to zmenil na ‚Hey Jude‚,“ povedal o piesni Lennon. Cynthia a John sa oficiálne rozviedli 8. novembra 1968. Po tom, ako sa Lennon a Ono v roku 1971 presťahovali do New Yorku, nevidel Julian otca až do roku 1973. K ich zblíženiu prispela May Pang, ktorá zorganizovala pre Juliana a jeho matku návštevu Los Angeles. Odvtedy sa začali pravidelne vídať. Krátko pred smrťou Lennon v istom rozhovore priznal, že sa snaží zlepšiť svoj vzťah s vtedy 17-ročným synom.

O tom, ako Lennon počas manželstva so Cynthiou spoznal Yoko Ono, kolujú rôzne historky. Podľa jednej z nich Lennon 9. novembra 1966 navštívil galériu Indica v Londýne, kde práve Ono pripravovala svoju výstavu a majiteľ John Dunbar ich predstavil. Podľa McCartneyho verzie bola Ono koncom roka 1965 v Londýne, kde písala hudbu pre knihu, na ktorej pracoval John Cage. McCartney jej vraj odmietol dať svoje rukopisy, no navrhol, že by mohla nejaké dostať od Lennona, ktorý jej na požiadanie dal originálny ručne napísaný text The Word. Ono začala následne telefonovať k Lennonovi domov. Keď jeho žena žiadala vysvetlenie, povedal jej, že Ono je šialená osoba, ktorá sa z neho snaží dostať peniaze na jej „avantgardné nezmysly„. Počas manželkinej dovolenky v Grécku však Ono pozval k sebe a strávili spolu noc nahrávaním, z ktorého neskôr vzišiel album Two Virgins. Keď sa Cynthia vrátila domov, našla Ono, ako v jej župane pije čaj s Lennonom, ktorý jej povedal len „Och, ahoj.“ Ono 21. novembra 1968 potratila chlapca, ktorému dali meno John Ono Lennon II. Vzali sa 20. marca 1969 na Gibraltári a Lennon si 22. apríla 1969 zmenil meno na John Ono Lennon. Keď sa v januári 1975 dali po 18 mesiacoch rozchodu znovu dokopy, Ono otehotnela, no po troch potratoch pri pokusoch mať s Lennonom dieťa si ho tentoraz chcela sama nechať vziať.

Toto rozhodnutie zmenila až po tom, ako Lennon súhlasil, že sa stane mužom v domácnosti. Sean prišiel na svet cisárskym rezom 9. októbra 1975 – na otcove 35. narodeniny. Odvtedy sa mu Lennon úplne odovzdal, denne vstával o šiestej ráno, pripravoval mu jedlo a trávil s ním všetok svoj čas. Počas prvého roka svojho syna každý deň fotografoval. Kresby, ktoré mu venoval, vyšli posmrtne pod názvom Real Love: The Drawings for Sean.

Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.johnlennon.com, www.john-lennon.com, www.johnwinstonlennon.com, www.hotshotdigital.com, www.vh1.com, www.biographyonline.net, www.biography.com

SITA