Stavebná produkcia na Slovensku v júli 2025 medziročne vzrástla až o desatinu, čo bolo najviac za uplynulých 30 mesiacov. Objemy navýšila nová výstavba vrátane modernizácií, a tiež opravy spolu s údržbou stavieb. Až dvojciferným tempom napredovali výstavba budov ako aj práce slovenských stavebníkov v zahraničí. Vyplýva to z aktuálnej správy Štatistického úradu SR (ŠÚ SR).
Objem stavebnej produkcie v júli 2025 dosiahol 740,5 milióna eur a po prepočte do stálych cien medziročne vzrástol o 10,3 percenta. Bolo to najvyššie tempo rastu v rámci mesačných bilancií od januára 2023. Po sezónnom očistení stavebná produkcia v porovnaní s júnom 2025 klesla o 1,4 percenta.
Dopyt je nestabilný
„Celkový rast odvetvia zabezpečilo najmä navýšenie dominantnejších zložiek produkcie – domácej novej výstavby o 6,6 percenta a opráv a údržby stavieb o 1,8 percenta,“ priblížila hovorkyňa ŠÚ SR Jana Morháčová. Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila 87 percent celkových výkonov odvetvia.
V členení podľa typu stavby dominantnejšia výstavba budov po očistení o vplyv inflácie medziročne vzrástla až o 12,3 percenta, avšak práce na inžinierskych stavbách (vrátane výstavby diaľnic) zostali na úrovni spred roka. Napredovali aj práce slovenských stavebných firiem v zahraničí, ktoré sa medziročne zvýšili takmer o 30 percent.
Kedy je ideálny čas na riešenie vlastného bývania, aby vám "neušiel vlak"?
V súhrne za sedem mesiacov roka 2025 hodnota stavebnej produkcie dosiahla 4,2 miliardy eur, čo predstavovalo medziročný nárast o 5,1 percenta. „Pod pozitívnu bilanciu odvetvia sa podpísalo navýšenie dominantnej domácej novej výstavby o 3,3 percenta,“ poznamenala hovorkyňa ŠÚ SR. V štruktúre podľa typu stavby zrýchlila výstavba budov o 2,1 percenta, ako aj práce na inžinierskych stavbách o 3,8 percenta. Dynamicky, takmer o štvrtinu, vzrástli práce slovenských stavebných firiem v zahraničí.
Analytik UniCredit BankĽubomír Koršňák uviedol, že rast stavebníctva v júli príjemne prekvapil. Napriek tomu predpokladá, že stavebníctvo by v ďalších mesiacoch mohlo narážať na nestabilný dopyt a čiastočne tak korigovať silné čísla z úvodu leta. „Výstavbu budov by mala v najbližších mesiacoch brzdiť nízka investičná aktivita v ekonomike i odklad viacerých projektov výstavby bytov v očakávaní nového stavebného zákona, ktorý nadobudol platnosť 1. apríla,“ uvádza.
Vplyv nového stavebného zákona
Silu jeho efektu by nám podľa Koršňáka mohli naznačiť stavebné povolenia v druhej polovici roka, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna. „Reálny vplyv na stavebnú aktivitu pri výstavbe bytov však bude mať nový stavebný zákon pravdepodobne najskôr až na prelome rokov, resp. v budúcom roku,“ myslí si analytik. Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude podľa neho predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady z veľkej časti znáša práve podnikový sektor.
Analytik ďalej uvádza, že výstavba infraštruktúry by mala pokračovať v reštarte, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov či Plánu obnovy. „Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu,“ konštatuje Koršňák.
Aj vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok podľa analytika predsa len malo vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. „Oživenie stavebníctva, ktoré už nebude predovšetkým len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v závere roka,“ dodáva s tým, že rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť aj problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva, vrátane nedostatku zamestnancov.
