Cieľom novely zákona je chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi odstránením problémov z praxe.
Cieľom novely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska, je chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi odstránením problémov z praxe. Novelu zákona do parlamentu predložil poslanec Peter Pamula (SNS), účinnosť nadobudne 1. apríla 2019.
Novela zákona spresňuje pojmy tak, aby nemohlo prichádzať k rôznym výkladom, ktoré môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky spojené s užívaním bytu neplatiča a preddavkovými platbami do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia obyvatelia zo svojho vrecka.
V praxi spôsobovalo záložné právo problémy
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z roku 1993 umožnil v SR transformáciu bytového fondu a podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomcov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom. „Cieľom zákonného záložného práva je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckych práv voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe, napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností,“ povedal Pamula.
Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je podľa poslanca výklad, že o zápis je možné požiadať len pri vzniknutých pohľadávkach. „Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú,“ uviedol Pamula.
Záložné právo predpokladá možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov a neplatičov do budúcnosti.