Americkí vedci zuniverzity na Rhode Islande zverejnili výsledky vôbec prvej štúdie, ktorá sa zaoberá vplyvom zastavaného prostredia na pokles pôdy. Zistili, že hmotnosť budov v New Yorku prispieva k jeho poklesu ročne až o jeden až dva milimetre, pričom výsledné číslo by mohlo byť až alarmujúcich 600 milimetrov. Príčinu vidia v type podložia a v spôsobe zakladania budov.
Vinníkov je viac
New York za posledné obdobie čoraz častejšie hlási rekordné zrážky a mohutné záplavy. Dôvodom je jednak zvyšovanie hladiny morí, jednak postupné klesanie budov.
Drevodom vs. murovaný dom – je to remíza či debakel?
Tento problém, ktorému čelí New York sa týka aj mnohých ďalších pobrežných miest vo svete, kde sa husto zastavané oblasti nachádzajú v blízkosti pobrežia. Aj tam zvyšovanie počtu výškových budov priamo ovplyvňuje zvyšovanie hladiny mora a prináša so sebou riziká záplav.
Vedci zisťovali, aký vplyv má podložie pod mrakodrapmi na tento jav a svoje merania porovnávali so satelitnými údajmi. Zistili, že v oblastiach s prevládajúcou ílovitou pôdou boli poklesy najmarkantnejšie, pričom najmenšie poklesy budov boli tam, kde sú všetky základy ukotvené do skalného podložia.
V prípade New Yorku je však vinníkov poklesu pôdy viac: hustá zástavba gigantických budov, prirodzené usadzovanie pôdy, ale napríklad aj čerpanie podzemných vôd, ako ďalšia činnosť človeka.
Koľko má New York času?
Podľa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa celosvetová rýchlosť zvyšovania morskej hladiny v rokoch 2006 až 2015 viac ako zdvojnásobila, a to z 1,4 milimetra na 3,6 milimetra ročne.
Tiež predpokladá, že do roku 2050 by sa mala zdvihnúť hladina mora v New Yorku o 29 až 32 centimetrov. No a toto zvyšovanie hladiny morí by malo v New Yorku do konca 21. storočia spôsobiť až dvadsaťnásobný nárast záplav…
Dá sa urobiť niečo, aby sa tieto mestá, ktoré majú stovky miliónov obyvateľov, nepotopili do mora?
