Predstavte si, že stojíte pri majestátnom rímskom oblúku postavenom ešte za cisára Konštantína. Má takmer dvetisíc rokov, vydržal barbarské nájazdy, stredovek, bombové útoky, milióny turistov. A potom príde búrka a jeden jediný blesk odlomí kus mramoru, akoby šlo o kúsok stavebnice. Znie to neuveriteľne? Podobných príbehov je stále viac.
Keď sa v októbri 2024 Rímom prehnala extrémna búrka, z neba sa spustil doslova vodopád a blesky križovali oblohu. Jeden z nich trafil Konštantínov oblúk a na zem padali obrovské kamenné bloky. Šokovaní turisti zaplavili sociálne siete svojimi videami, ako architektúra nezvládla búrkový front.
O pár mesiacov skôr sa v malom britskom mestečku Wells v Somersete, natáčal iný akčný film. Okoloidúci si všimli, že vrchol veže kostola sv. Tomáša sa akosi nebezpečne kýve. Tri metre vysokej kovovej špičky sa odlomili a s rachotom dopadli do farskej záhrady. Veža tu stála od roku 1857 a nikomu nenapadlo, že ju dokáže zničiť obyčajný vietor. No búrka Eunice s rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu bola všetko, len nie obyčajná.
Benátky pod vodou, mosty v troskách
A nejde o výnimočné nehody. V roku 2023 postihli južné Nemecko prívalové dažde. Baroková katedrála sv. Štefana v Passau mala v podzemí toľko vody, že kňazi zachraňovali z krýpt staré fresky na nafukovacích člnoch. O pár rokov skôr, v jeseni 2019, bojovali v s vysokou vodou Benátky. Mozaiky v Bazilike sv. Marka zaplavila slaná voda a krypta bola pod hladinou. Starosta mesta vtedy vyhlásil, že Benátky sa menia na akvárium.
V Grécku sa v roku 2015 zrútil historický most Plaka, postavený v 19. storočí. Nezničili ho vandali, ale rozbúrená rieka Arachthos. Most sa rozpadol priamo pred očami novinárov. Oprava trvala päť rokov a stála milióny eur.
Počasie verzus 1000 rokov histórie
Živelné katastrofy formovali dejiny dávno pred príchodom klimatických zmien. V októbri 1987 postihla anglický Chichester obrovská búrka, počas ktorej vietor zasiahol tak silno, že poškodil vitráže a spôsobil škody za desiatky tisíc libier. V roku 1999 zasiahol Francúzsko cyklón Lothar. Vtedy sa z veže Notre Dame odtrhol dvadsaťšesťtonový výklenok, ktorý prerazil klenbu a spôsobil vážne poškodenie chóru. Vo Florencii zaznamenala história jednu z najničivejších povodní, kedy rieka Arno v roku 1966 zaplavila mesto, zničila milióny umeleckých diel a kníh. Keby sme šli do histórie hlbšie, narazíme aj na ďalšie podobné vyčíňania.
Živly na Slovensku
Že živly si nevyberajú, potvrdzuje aj história Piešťan. Táto kúpeľná perla ležiaca na Váhu žila v harmónii s prírodou, až kým neprišiel august 1813. Apokalyptická povodeň vtedy zničila takmer všetky budovy v meste. Voda zaplavila námestia, strhla drevené domy a nezastavila sa ani pred gotickým kostolom, jednou z najstarších pamiatok. Podľa miestnych zdrojov bol kostol počas záplav tak poškodený, že sa ho už nepodarilo obnoviť, zostali len ruiny, ktoré pripomínajú, ako krehká môže byť história. Piešťany síce povstali z popola a vybudovali nové kúpele, ale starý gotický chrám zmizol navždy.
Podobný osud postihol aj košickú Katedrálu sv. Alžbety. Náhla a silná povodňová vlna a zemetrasenie v polovici 19. storočia poškodili časť stavby. Odvtedy sa pamiatka neustále reštauruje.
Ako zachrániť minulosť pred budúcnosťou
Experti z ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) a Európskej environmentálnej agentúry varujú, že ide o predzvesť niečoho zlého. Benátky budú pod tlakom stúpajúcej hladiny mora, Amsterdam a Rotterdam sú závislé na hrádzach a Dunaj môže častejšie ohrozovať Budapešť aj Bratislavu. Prímorské mestá ako Dubrovník zápasia s búrkami a eróziou, severské oblasti s topiacim sa permafrostom.
Odpoveď odborníkov však nie je úplne pesimistická. Hovoria o kombinácii starých trikov a nových technológií: bleskozvody, odvodňovacie kanály, inteligentné senzory sledujúce statiku budov, protipovodňové bariéry a systém včasného varovania. Ochrana pamiatok sa stáva klimatickou stratégiou. A teda ak chceme, aby naše deti obdivovali tie isté stavby, ktoré nás fascinujú dnes, musíme ich chrániť nielen pred výfukovým smogom či vandalmi, ale aj pred živlami, ktoré písali a ešte budú písať dejiny.
