Pandémia odhalila slabé miesto svetovej ekonomiky, sú ním globálne zásobovacie reťazce. A keby svetová ekonomika mala achillovu pätu, tak ňou budú čipy z polovodičov. Práve polovodiče sú hybnou silou digitálnej transformácie, ktorou prechádza celý svet.
Preto na ich bezpečné dodávky upiera zrak každá spoločnosť pracujúca s vyspelou elektronikou. Trh s elektronikou a zariadeniami používajúcimi výpočtovú techniku (automobilový priemysel) najviac utrpel pandémiou, najmä prerušovaním dopravy a výroby. K stabilite na trhu nepridávajú ani zhoršujúce sa vzťahy medzi Taiwanom a Čínou, dvoch najväčších výrobcov polovodičových čipov na svete.
Výpadky dodávok by boli katastrofou
Pre Európu by výpadky dodávok čipov znamenali katastrofu, keď len Taiwan tvorí až 63 % svetového trhu s polovodičmi. Vzhľadom na fakt, že väčšina európskeho priemyslu je závislá na tejto komodite, tak jej dlhodobý výpadok by znamenal pre náš priemysel ďalšie odstávky.
Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá nijako nepomohla firmám ani domácnostiam v kríze (komentár)
Pozitívne je, že výpadky zásobovacích reťazcov zmenili prístup spoločností k dodávkam kľúčových komponentov do výroby. To špeciálne platí o polovodičoch, keď firmy prestali fungovať na princípe „just in time“ a začali si tvoriť zásoby pre prípad výpadkov dodávok.
Stratégia postavená na troch pilieroch
Aj napriek tomu však stále ide o problematickú závislosť nášho strategického priemyslu na externých aktéroch. Túto závislosť si uvedomuje aj Európska únia, ktorá na začiatku tohto roka vydala tzv. European Chips Act. Ide o stratégiu rozvoja polovodičového priemyslu v EÚ a vytvorenie krízového manažmentu v prípade výpadku dodávok čipov.
Stratégia stojí na troch pilieroch. Prvým je podpora tvorby veľkokapacitného vývoja a produkcie polovodičov v EÚ. Druhým pilierom je bezpečnosť zásobovacích reťazcov prostredníctvom stimulácie prílevu investícií do EÚ a tretí pilier slúži ako manažment rizík pri výpadku dodávok polovodičov prostredníctvom prioritizácie dodávok pre kľúčový priemysel a monitoringu stability dodávok pre spoločnosti, ktoré majú následne možnosť získať podporu od EÚ v problematických momentoch.
Jednou z výhod Slovenska je jeho minimálna závislosť na výrobe elektriny z plynu, čiže dodávky elektriny pre výrobu polovodičov by boli bezpečné.
Štáty V4 ako hlavné destinácie
Z celej stratégie je zrejmé, že EÚ sa snaží skracovať zásobovacie reťazce a priniesť strategický priemysel do Európy. Práve štáty V4 by sa mohli stať jednou z hlavných destinácií pre polovodičový priemysel.
Dôvodov je hneď viacero, prvým je že V4 a Nemecko sú industriálnym motorom EÚ a väčšina európskeho automotive leží na osy Bukurešť, Budapešť, Bratislava, Praha a Berlín. Preto je logické, že priemysel, ktorý je pre ekonomiku EÚ strategický, dostane najviac priestoru v stratégii skracovania zásobovacích reťazcov.
Navyše krajiny V4 disponujú vysokokvalifikovanou pracovnou silou a technické univerzity na Slovensku a v Česku sú stále schopné produkovať kvalitných expertov podieľajúcich sa nielen na výrobe, ale aj na výskume a vývoji strategického odvetvia pre digitálnu transformáciu a vyspelú industriálnu produkciu.
Spoločný apel na správnych miestach
Preto by malo byť pre Slovensko kľúčovým začať tvoriť podmienky pre rozvoj tohto odvetvia na našom území, či už prostredníctvom podpory inovácií, vzdelávania alebo prilákaní zahraničných investícií v danom segmente. Jednou z výhod Slovenska je jeho minimálna závislosť na výrobe elektriny z plynu, čiže dodávky elektriny pre výrobu polovodičov by boli bezpečné.
Slovensko nie je jediná krajina V4, ktorá zatvára továrne (komentár)
Na úrovni V4 by naopak malo prísť ku spoločnej koordinácii pri rozdelení tohto odvetvia medzi jednotlivými členskými krajinami, ale i pri lobby v Bruseli, ktorý dnes plánuje masívne podporovať výrobu polovodičov v EÚ. Práve spoločný apel na správnych miestach by mal začať v koordinácii s Nemeckom a následne prejsť na celoeurópsku úroveň. Pre získanie strategického priemyslu však treba najprv ukázať ochotu spolupracovať na ekonomickej úrovni a začať podnikať kroky na tvorbu priaznivých podmienok pre udomácnenie sa polovodičového priemyslu na Slovensku a vo V4 ako takej.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
