Slovensko nie je jediná krajina V4, ktorá zatvára továrne (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
PRIEMYSEL: Hlinikáreň Slovalco
Areál spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom. Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský.

V Poľsku prerušil druhý výrobca hnojív v Európe Grupa Azoty výrobu na týždeň, ku ktorému pridal aj Anwill. Obe agrofirmy mali rovnaký problém ako naše Duslo Šaľa – rekordne vysoké ceny plynu.

V Česku zažíva Motor Jílkov problémy s protestujúcimi zamestnancami požadujúcimi dorovnanie inflácie. V ohrození nie je len ťažký priemysel ako naše Slovalco či OFZ, ale aj malé podniky ako bitúnky, pekárne a iné energeticky náročné firmy.

Obrovským rizikom sú aj suchá, ktoré viedli k nedostatku krmív pre poľnohospodárske zvieratá a preto s nedostatkom hnojív, predraženými hnojivami a redukovanými počtami poľnohospodárskych chovov potravinársky priemysel upiera zrak na kritický rok v celej V4.

Ťažká zima pred nami

Problémom je aj otázka plynulosti dodávok plynu na túto zimu. Ruský Gazprom už rok vytvára tlak na trhy s energiami prostredníctvom rôznych špekulácií, ako napríklad vyprázdňovanie svojich zásobníkov s plynom v Európe, či odstávky potrubí.

U nás vládni predstavitelia zvolili cestu konfliktu, keď označovali veľkých zamestnávateľov za zlodejov a oligarchov. Dnes sú tieto podniky zatvorené a s nimi stovky ľudí bez práce v regiónoch, kde sa práca nehľadá ľahko.

Pritom krajiny V4 sú spolu s Nemeckom najzraniteľnejším článkom , ako štáty najviac závislé na ruských energetických surovinách a zároveň štáty, ktoré sú podstatnou časťou priemyselného motora EÚ. V kontexte ekonomickej vojny s Ruskom však nie je dôvod prečo sa domnievať, že by najväčší dodávateľ plynu do Európy túto zraniteľnosť nevyužil. Je to možno jeho posledná šanca ako použiť plyn proti Európe, pretože v strednodobom horizonte je veľká pravdepodobnosť, že sa Európe podarí diverzifikovať štruktúru svojho trhu s energiami.

Na margo tohto problému sa už ozýva aj Európska komisia, ktorá plánuje intervenciu na trhoch. Tie sú hlavnou príčinou vysokých energií, mechanizmus slobodného trhu fungujúceho na princípoch dopytu a ponuky nie je stavaný na vojnové časy a energetické komodity by sa v týchto časoch mali stať strategickými surovinami obchodovanými mimo trhu a na základe dohodnutej ceny. V opačnom prípade nastane situácia na akú sa pozeráme dnes. Rekordne vysoké ceny energií, rekordná inflácia a neschopnosť štátov adekvátne reagovať na trhové špekulácie bez zásahov do fundamentálnych pravidiel trhu.

Kľúčom je komunikácia

Mnohým z týchto problémov by sa dalo predísť správnou komunikáciou medzi štátom a biznisom. Aj poľskí predstavitelia nepociťovali pred dvomi týždňami potrebu pomáhať producentom hnojív a zameriavali sa na zásoby plynu na zimu.

Naopak u nás vládni predstavitelia zvolili cestu konfliktu, keď označovali veľkých zamestnávateľov za zlodejov a oligarchov. Dnes sú tieto podniky zatvorené a s nimi stovky ľudí bez práce v regiónoch, kde sa práca nehľadá ľahko.

Krajiny V4 sú spolu s Nemeckom najzraniteľnejším článkom , ako štáty najviac závislé na ruských energetických surovinách a zároveň štáty, ktoré sú podstatnou časťou priemyselného motora EÚ.

Zlá komunikácia medzi biznisom a politikou nie je však endemickým problémom len na Slovensku. Stretáva sa s ňou celá V4 a práve skúsenosti na tejto úrovni dávajú unikátnu príležitosť poučiť sa z nich a zachrániť naše podniky pred katastrofou v podobe energetickej krízy.

Za týmto účelom sa v polovici októbra uskutoční konferencia Visegrad 4 Business, kde budú mať možnosť firmy a politici diskutovať o spoločných výzvach, ktoré naše ekonomiky čakajú. Práve biznis a problémy v biznise sú spojivom majúcim potenciál stmeliť, ktoré inak politicky rozdelenú V4.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Hrabina
Firmy a inštitúcie Duslo ŠaľaEK Európska komisiaEU Európska úniaOFZRada slovenských exportérovSlovalco