Problémy nemeckej ekonomiky sú aj naše problémy (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Nemecko, vlajka
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Nemci sa dostali do ekonomickej pasce ktorá najmä v strednodobom a dlhodobom horizonte vyzerá pre ekonomický motor mimoriadne zle.

Nemecko je závislé na exporte priemyselnej produkcie, primárne áut a ťažkých strojov. Nemecko je svetovo najväčší exportér áut, balených liekov a vozidiel, strojov a ich častí. Nemecký export tvorí viac ako 25 % v pomere k 4,3 biliónovému HDP a celkovo zahraničný obchod presahuje hodnotu 50 % v pomere k HDP.

Pandémia a energetická kríza

Pred pandémiou koronavírusu to bola byrokracia, ktorá tlmila výrobné procesy v krajine. Následne pandémia ochromila výrobu nemeckého priemyslu a dnes ju škrtí energetická kríza.

Čo je horšie v Nemecko si odstavilo spoľahlivú jadrovú energiu a nahradilo ju nestabilným ruským plynom, ktorého rola v európskom priemysle sa inváziou na Ukrajinu zmenšuje zo dňa na deň.

To však nie sú všetky zlé správy pre nemeckú ekonomiku. Okrem stagnujúcej priemyselnej základne má Nemecko problém aj s primárnym importérom jeho produkcie- Čínou. Čína v roku 2020 importovala z Nemecka produkciu v hodnote 106 miliárd dolárov a opačným smerom putovali produkty v hodnote 112 miliárd dolárov.

Pre Nemecko by bola strata čínskeho trhu úplnou katastrofou a pre celú strednú a východnú Európu s ním.

Nemecko je však pod silným tlakom zo strany jeho západných partnerov, keď jeho ekonomická závislosť na Číne vytvára pochybnosti o smerovaní nemeckého hospodárstva. A to najmä v kontexte zlého rozhodnutia predchádzajúcich nemeckých vlád staviť na lacný plyn z Ruska a zavrieť jadrové elektrárne.

Zhoršujúce sa vzťahy s Čínou

Situáciu nezlepšuje ani oficiálna cesta nemeckého kancelára Olafa Scholza spoločne so šampiónmi nemeckého biznisu do Číny. Deje sa tak tesne po kongrese Komunistickej strany Číny na ktorom si Si Ťin-pching upevnil svoje miesto v čele strany a zabezpečil si neobmedzený mandát.

Tento vývoj je mimoriadne kriticky sledovaný západnými analytikmi a politickými špičkami. Zhoršujúce sa vzťahy s Čínou preto môžu indikovať potenciálnu rozbušku v budúcnosti.

Pri súčasných problémoch našej ekonomiky by bolo ideálne reštrukturalizovať náš zahraničný obchod, zamerať sa na inovatívnu produkciu a priemysel s vysokou pridanou hodnotou. Tu sa však dostávame do slepej uličky, keď náš export ťahajú zahraničné firmy s vlastnou politikou, kým tie naše nás neuživia.

Nemecko sa tak dostalo pod tlak z jednej strany u svojho primárneho dodávateľa energetických surovín bez ktorých nie je schopné vyrábať pre svojho primárneho obchodného partnera. Ten však čoskoro môže úplne prerušiť obchodné styky z nemeckom.

Táto rovnováha je tak krehká, že sa tak môže stať v blízkej budúcnosti. Stačí aby Čína začala otvorene podporovať Rusko vo vojne na Ukrajine.

USA sú malý trh

Pre Nemecko by bola strata čínskeho trhu úplnou katastrofou a pre celú strednú a východnú Európu s ním. Krajiny ako Slovensko, Česko, Maďarsko, či Rumunsko sú závislé na exporte priemyselnej produkcie do Nemecka. Tá následne putuje do Číny odkiaľ k nám na oplátku prichádza elektronika a polospracované suroviny do výrobného procesu.

Nemeckí osud medzi mlynskými kolesami je preto aj našim osudom. Problémom je, že bez Číny a Ruska už nemá export automobilovej produkcie z EÚ príliš na výber z alternatívnych trhov. Indická kúpna sila je stále relatívne slabá, USA sú malý trh a v EÚ je príliš veľká konkurencia na to, aby náš export mohol zaručiť potrebnú ekonomickú stabilitu v dlhodobom horizonte.

Bez Číny a Ruska už nemá export automobilovej produkcie z EÚ príliš na výber z alternatívnych trhov

Pri súčasných problémoch našej ekonomiky by bolo ideálne reštrukturalizovať náš zahraničný obchod, zamerať sa na inovatívnu produkciu a priemysel s vysokou pridanou hodnotou. Tu sa však dostávame do slepej uličky, keď náš export ťahajú zahraničné firmy s vlastnou politikou, kým tie naše nás neuživia.

Na zníženie závislosti od zahraničných firiem potrebujeme stratégiu rozvoja našej ekonomiky a na jej základe potrebnú intervenciu zo strany štátu na podporu ťažiskových priemyselných odvetví. Jasne stanovený inovačný potenciál a stratégiu jeho rozvoja nadväzujúcu na systém vzdelávania a naopak. To sú však úlohy, ktoré si žiadajú inovatívnych lídrov a tých momentálne v radoch našich politikov nie je veľa.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Hrabina
Firmy a inštitúcie Rada slovenských exportérov