Lepšie neskoro ako nikdy, je heslo ktorým sa pravdepodobne riadila vláda pri pomoci firmám v energetickej kríze. Dnes už vieme, že v prvom štvrťroku 2023 sa dostane k podnikateľom pomoc v hodnote 500 miliónov euro z celkových vyčlenených 900 miliónov na pomoc firmám, zatiaľ čo vláda dala strop cenám energií v hodnote 199 euro za megawatthodinu elektriny a 99 euro za megawatthodinu plynu.
Kompenzácie sú krátkodobé riešenie
Vláda sa teda konečne pohla správnym smerom, avšak stále je tu otázka čo robiť v budúcnosti. Kompenzácie sú totiž len krátkodobé riešenie, no problém je dlhodobý a systémový.
Energie z Ruska už nie sú cestou ako ďalej poháňať náš priemysel.
Také problémy si vyžadujú dlhodobú stratégiu, ktorá adresne identifikuje hlavné možnosti ako z krízy von, vytýči si ciele a nástroje na ich dosiahnutie a následne takáto stratégia bude aj implementovaná v praxi.
Prečo má Slovensko potenciál stmeliť V4 (komentár)
Treba si jasne povedať, že energie z Ruska už nie sú cestou ako ďalej poháňať náš priemysel. Ak to s týmto predsavzatím vláda aj EÚ myslia vážne, tak je na mieste otázka ako nahradiť chýbajúce komodity a ako vybudovať kapacity na ich prepravu.
V danom momente je tiež mimoriadne dôležité definovať, koľko plynu naše hospodárstvo potrebuje a koľko z tejto spotreby vieme nahradiť z iných zdrojov. Zistené údaje by následne mali poslúžiť pri reštrukturalizácii portfólia Slovenska zahraničného obchodu Slovenska.
Ekonomická diplomacia
Práve takáto reštrukturalizácia je potrebná za účelom predchádzania krízam v budúcnosti a zabezpečenia plynulosti chodu slovenského hospodárstva. V danom momente ide dokonca o otázku prežitia. Preto by pri krátkodobom riešení v podobe kompenzácii mala byť predstavená dlhodobá stratégia.
Už len dúfať, že nevyčerpáme svoje zdroje na nezmyselné reformy, ktoré nikdy nebudú realizované v praxi, alebo nebudeme schopní urobiť nič iné okrem vrtuľníkových peňazí a kurzarbeitových riešení.
K nej by mala fungovať aj ekonomická diplomacia, momentálne nevieme či naša diplomacia niečo robí pre získavanie nových partnerov v zahraničí, či pomáha naším firmám trpiacim vojnou na Ukrajine nájsť si nových partnerov v menej rizikových regiónoch, alebo či vyvíja nejakú snahu smerom k potenciálnym substituentom dodávok nerastných surovín v tretích krajinách.
Ako tomu je napríklad v Česku, či Poľsku, kde sa týmito otázkami zaoberajú kombinácie viacerých rezortov.
Možno posledné „lacné“ peniaze
Ďalším pozitívom je, že Európska komisia povolila využiť nevyčerpané eurofondy na boj s energetickou krízou. Inými slovami, na Slovensku nemusíme hľadať kapitál na realizáciu životne dôležitých politík.
Teraz už len dúfať, že nevyčerpáme svoje zdroje na nezmyselné reformy, ktoré nikdy nebudú realizované v praxi, alebo nebudeme schopní urobiť nič iné okrem vrtuľníkových peňazí a kurzarbeitových riešení.
Pri súčasných problémoch v eurozóne sa totiž môže jednať o posledné „lacné“ peniaze, ktoré znamenajú aj poslednú šancu investovať do štrukturálnych riešení. Do riešení majúcich dlhodobý efekt a pomôžu Slovensku nie len prežiť súčasnú krízu, ale aj podporia rast našej ekonomiky.
Napríklad efektívne využitie geotermálnej energie, či inovácie v energetických riešeniach, ktoré by Slovensku pomohli k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, ale i k priaznivejším cenám energií pre slovenské podniky a domácnosti.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
