Pred niekoľkými dňami sa v Bratislave zišli zástupcovia podnikateľov krajín Vyšehradskej skupiny (V4). Rokovali o aktuálnej ekonomickej situácii a problémoch, ktorým firmy čelia. O záveroch konferencie sme sa zhovárali s Lukášom Parízkom, predsedom Rady slovenských exportérov.
Visegrad4Business v znamení kríz aj solidarity (komentár)
Čo na konferencii najviac rezonovalo? Čo trápi podnikateľov najviac?
Určite energetika, to bola aj téma prvého panelu. Viackrát zaznelo, že Európa opakuje chyby z minulosti pri riešení energetickej krízy a reaguje skôr spontánne a hystericky, namiesto koncepčných a strategických rozhodnutí.
Sú medzi jednotlivými krajinami V4 v tejto oblasti nejaké rozdiely?
Áno sú, mali sme aj zástupcov firiem rôznych veľkostí z rôznych sektorov, takže tie názory a problémy sú rôzne. Viac pesimizmu však bolo cítiť z českej a slovenskej strany, ako z poľskej či maďarskej.
My stále počúvame len politické vyhlásenia bez konkrétnych opatrení, ktoré by už boli implementované v praxi.
Dajú sa na druhej strane identifikovať problémy, ktoré sa týkajú špeciálne podnikov z krajín V4?
Myslím si, že ak by sme chceli vybrať jednu z tých štyroch hlavných tém, ktorá je výsostne záležitosťou V4, tak by to bol branding, a teda medzinárodný imidž Vyšehradsej štvorky, ktorý nie je ideálny a všetky krajiny sa musia snažiť spoločne zlepšiť atraktivitu nášho regiónu pre svet. Aj pre toto sme veľmi radi, že sa účastníkom konferencie prihovoril svetoznámy odborník na country branding, profesor Simon Anholt.
Ako by spoločnostiam v aktuálnej situácii mohol pomôcť štát?
Potrebných riešení je mnoho, ale musia byť adresné a koncepčné. Z pohľadu firiem nebola dotiahnutá ani pomoc počas koronakrízy, v kontexte vojny na Ukrajine sa pre naše firmy neurobilo vôbec nič, teraz navyše čelia energetickej kríze a my stále počúvame len politické vyhlásenia bez konkrétnych opatrení, ktoré by už boli implementované v praxi.
Európska únia by podľa môjho názoru mala nájsť na jednej strane spoločné riešenia a postupy, ale na strane druhej dať aj väčšiu mieru flexibility pre jednotlivé štáty.
Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia jednotlivých vlád. Prisľúbili podnikateľom konkrétnu pomoc a ak áno, v akých oblastiach?
Všetci zástupcovia vlád zo všetkých štyroch krajín vyjadrili podporu nášmu podujatiu a ochotu tieto problematické oblasti riešiť. Dokonca zaznelo aj dosť kritiky do vlastných radov, čo štandardne nevidíme. Dali sme im do pozornosti aj našu deklaráciu, v ktorej sú vyčíslené požiadavky súkromného sektora.
Čo by v tejto situácii mala alebo mohla pre firmy urobiť Európska únia?
Európska únia by podľa môjho názoru mala nájsť na jednej strane spoločné riešenia a postupy, ale na strane druhej dať aj väčšiu mieru flexibility pre jednotlivé štáty, pretože finančných prostriedkov sa javí, že je dostatok, ale pre prehnanú byrokraciu prichádzajú neskoro alebo neadresne. Koniec koncov nedávne oznámenie Nemecka o 200 miliardovom balíku pre domáci priemysel jasne ukazuje, že veľké krajiny sa budú starať v prvom rade o seba. Tým nehovorím, že to je nesprávne. Ale zbytočne čakať na nejaké riešenia z Bruselu, ktoré nemusia prísť včas, tiež nie je veľmi zodpovedné.
Súčasťou konferencie boli aj dva okrúhly stôl, jeden bol zameraný na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny. Bude táto oblasť pre slovenské firmy dôležitá? Ako by sa na ňu mali pripravovať?
Áno, mali sme tam takmer 20 účastníkov aj bohaté zastúpenie z ukrajinskej strany, nielen z ambasády, ale aj oficiálnych predstaviteľov mesta Charkov. Slovenské firmy, ale aj spoločnosti z V4 jasne deklarovali svoj záujem Ukrajine pomôcť a byť naďalej v aktívnom ekonomickom partnerstve.
Mimoriadne negatívny, čelíme niekoľkým krízam naraz, priemysel už avizuje alebo už aj realizoval odstávku výroby tak ako napríklad OFZ či Slovalco.
Ktoré spoločnosti majú v tejto oblasti šancu presadiť sa?
Ukrajina je obrovský trh a kvôli vojne má aj obrovské množstvo problémov a nedostatku v rôznych oblastiach, takže tá paleta je naozaj široká. Trúfnem si povedať, že každá firma, ktorá má záujem o tento trh, má príležitosť.
Druhý okrúhly stôl sa týkal súkromných spoločností zo zdravotníctva. Prečo práve táto oblasť?
Toto bola partnerská aktivita s českou Asociaciou exportérov, nakoľko Česi majú svoj integrovaný koncept CZECH HEALTHCARE SOLUTIONS, s ktorým sa dostávajú na zahraničné trhy. Faktom je, že do tohto modelu sú zapojené aj niektoré slovenské spoločnosti, ktoré potom sú subdodávateľmi v rámci týchto projektov v zahraničí. Majú pritom silnú podporu ministerstva zahraničných vecí, preto sa tohto okrúhleho stola zúčastnil aj námestník ministra Martin Tlapa.
Exportéri strácajú alebo úplne stratili východné trhy, ktoré boli pre nás tradičnými, čelíme inflácii a problémom v medzinárodnej logistike. Preto je teraz tak kľúčová a nevyhnutná ingerencia štátu.
Výsledkom konferencie bola aj deklarácia, ktorú podpísali zástupcovia podnikatelov krajín V4. Čo je jej hlavným posolstvom?
Tento dokument sme podpísali spolu s partnerskými biznis asociáciami, aby sme spoločným hlasom apelovali na vlády konať v oblastiách prioritného záujmu, a tými sú energetika, bezpečnosť, post-pandemická obnova a internacionalizácia V4. Táto deklarácia je hmatateľným výstupom našej konferencie a dokazuje jednotu súkromného sektora v týchto kľúčových oblastiach. Nie je jednoduché dostať štyri strany za jeden stôl, aby takto prejavili ochotu spolupracovať. Myslím, že nám sa to podarilo, mali sme na konferencii viac ako 200 účastníkov.
Konferenciu spoluorganizovala Rada slovenských exportérov. Aký dopad má aktuálna ekonomická situácia na slovenský export a exportérov?
Mimoriadne negatívny, čelíme niekoľkým krízam naraz, priemysel už avizuje alebo už aj realizoval odstávku výroby tak ako napríklad OFZ či Slovalco. Exportéri strácajú alebo úplne stratili východné trhy, ktoré boli pre nás tradičnými, čelíme inflácii a problémom v medzinárodnej logistike. Preto je teraz tak kľúčová a nevyhnutná ingerencia štátu.
Rada zverejnila v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR začiatkom marca dotazník, ktorý mal zistiť, akým problémom čelia podniky s aktívami na ukrajinskom alebo ruskom trhu. Jeho cieľom mali byť konkrétne opatrenia určené dotknutým podnikateľom. Boli už nejake prijaté, respektíve viete, že by sa na nich pracovalo?
Obávam sa, že sa v tomto smere neurobilo systémovo žiaľ nič. Riešime niektoré parciálne požiadavky firiem s kolegami na rezorte hospodárstva, verím, že to dotiahneme k spokojnosti našich exportérov.
