V súvislosti s vyostrujúcou sa situáciou okolo Bieloruska pristúpil Západ k sprísneniu sankčného režimu voči krajine na východe Európy.
Na Bielorusko sú uvalené sankcie od roku 2004, ktoré zahŕňajú zbraňové embargá, embargá na systémy používané donucovacími zložkami, spoločne so sankciami voči niekoľkým štátnym spoločnostiam a približne sto osemdesiatim občanom Bieloruska.
V roku 2016 EÚ zrušila časť sankcií, okrem embarga na zbrane a štyroch jednotlivcov, ktorí majú byť zapletení do zmiznutí nepriateľov miestneho režimu na konci 90tych rokov.
Slovenská diplomacia v tom období aktívne prispela k postupnému rušeniu sankcií a v nasledujúcich rokoch sa aktivizovali smerom k rozvoju ekonomickej diplomacie a obchodu medzi Slovenskom a Bieloruskom. Nasledovali početné bilaterálne návštevy, zasadnutia dvojstrannej zmiešanej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, a početné podnikateľské delegácie. Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Bieloruskom začal postupne rásť.
Slovensko v roku 2019 exportovalo do Bieloruska tovary v hodnote 83,2 milióna eur, čo je nárast o 8,3%, kým tovarovej štruktúre exportu prevládajú stroje, prístroje a ich časti, vozidlá a dopravné zariadenia, základné kovy a výrobky z nich, plasty a výrobky z plastov textilné výrobky, elektrické stroje a zariadenia, výrobky chemického priemyslu, či rastlinné výrobky.
Naopak z Bieloruska na Slovensko smerovali v roku 2019 tovary v hodnote 82,2 miliónov eur, čo však predstavovalo pokles o 4,6%. V komoditnej štruktúre importu prevládajú nerastné palivá a minerálne oleje, optické prístroje, železné a oceľové výrobky, umelé vlákna a iné.
Saldo zahranično-obchodného obratu Slovensko – Bielorusko
Za rok 2019 evidujeme kladné saldo zahraničného obchodu s Bieloruskom v hodnote milióna eur. Podľa MZVEZ SR je jedným z dôvodov poľavenie snáh bieloruských exportérov a opätovný návrat niektorých slovenských exportérov na bieloruský trh.
Avšak po bieloruských voľbách a represiách voči opozičným protestom, sú od októbra minulého roka v platnosti nové sankcie, ktoré sa však zameriavali primárne na jednotlivcov a inštitúcie napomáhajúce tamojšiemu režimu pri potláčaní protestov.
Medzičasom ukončil svoju misiu v Minsku slovenský veľvyslanec a koncom leta odišiel z Bratislavy jeho náprotivok. Odvtedy nemá SR v Bielorusku veľvyslanca a ani Bielorusko na Slovensku.
Čo čakať od nového sankčného režimu
Dnes však nová diskusia okolo sankcií zahŕňa aj ekonomický rozmer, keďže sa hovorí o zavedení sankcií voči spoločnostiam blízkym Lukašenkovmu režimu, ako napríklad Belaruskali. Tá produkuje potassium-minerál potrebný na výrobu hnojív, ktorého 20% svetových zásob sa nachádza na území Bieloruska.
Nové sankcie sa tiež pravdepodobne dotknú finančných transakcií a bieloruskej ropnej, drevospracovateľskej a cementárskej produkcie. Finálnu verziu sankcií sa však dozvieme až 21. júna, kedy sa v Luxemburgu stretávajú ministri zahraničných vecí z EÚ.
Práve sankcie zamerané na finančný systém Bieloruska sa môžu stať problematickými v zahraničnom obchode. Bielorusko totiž od zavedenia sankcií voči Rusku slúži ako tranzitná krajina, kadiaľ prebieha obchod medzi štátmi EÚ a Ruskom, medzi také krajiny patrí aj Srbsko, no výhodou Bieloruska je zdieľaná hranica s Ruskou federáciou.
Vzniknutá situácia v posledných rokoch podnietila ekonomický rast v krajine, ktorý však pravdepodobne utrpí pod náporom nových, ekonomicky reštriktívnych sankcií.
Ekonomické vzťahy medzi Bieloruskom a EÚ
Ak sa pozrieme na štruktúru bieloruského zahraničného obchodu, tak v roku 2020 zodpovedal obchod v tovaroch s EÚ 12 miliárd dolárov, čo z EÚ robí druhého najväčšieho obchodného partnera Bieloruska, a to aj napriek 9,2% prepadu oproti roku 2020. Prvým je Rusko, ktoré nie len že tvorí kostru ekonomickej pomoci Bielorusku, ale zodpovedá aj za takmer 50% zahraničného obchodu krajiny.
V roku 2020 Bielorusko poslalo do EÚ tovary v hodnote 5,5 miliárd dolárov, čo je 8,3% pokles oproti roku 2019. Medzi najväčších bieloruských obchodných partnerov spomedzi EÚ27 sa v roku 2020 radili Nemecko, Poľsko, Litva, Holandsko a Taliansko.
Aj napriek tomu, že Bielorusko nie je top destináciou pre našich exportérov, môžeme očakávať zhoršovanie podmienok na výkon obchodných činností v krajine. Nové sankcie pravdepodobne zasiahnu bieloruský finančný systém, čím sa skomplikujú obchodné transakcie.
Nové sankcie veľmi pravdepodobne prispejú k zhoršujúcej sa ekonomickej kondícii Bieloruska, čo sa môže časom reflektovať tak na stabilite miestneho režimu, ako aj stabilite domácej ekonomiky, čo pre našich biznismenov bude znamenať sťažené podmienky na podnikanie. Do akej miery budú biznis v Bielorusku sprevádzať komplikácie sa dozvieme až po jasnom definovaní sankčných mechanizmov voči Lukašenkovmu režimu.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov