Slovák ročne vyprodukuje priemerne 100 kg kuchynského bioodpadu. Agentúru SITA o tom informovala analytička Wood&Company Eva Sadovská.
V tejto súvislosti zdôraznila, že od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre občanov triedený zber kuchynského bioodpadu. Náklady s tým spojené sa však podľa Sadovskej zrejme odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad. Za plytvanie potravinami si tak v budúcnosti Slováci priplatia.
K doterajším farebným kontajnerom pribudne ďalší, určený primárne na potravinové zvyšky z kuchyne. Tie sú totiž významnou zložkou komunálneho odpadu a slovenské domácnosti ho produkujú denne.
Na Slovensku potravinami plytváme
Snaha o odstránenie zvyškov jedla zo zmesového komunálneho odpadu má za cieľ znížiť emisie škodlivých skleníkových plynov. Tie sa prioritne šíria prostredníctvom skládkovania, ktoré na Slovensku popri iných spôsoboch nakladania s odpadmi stále dominuje.
„Na Slovensku potravinami plytváme. A to napriek tomu, že ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam až pätinu celkových výdavkov a 15 percent slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň,“ priblížila Sadovská.
Poukázala na to, že na Slováka ročne pripadá sto kg potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten však vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách, hoteloch či na pracoviskách.
Nekontrolovaná produkcia LFG
V odpadových nádobách najčastejšie končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla a nerozbalené potraviny. Tento typ odpadu sa podpisuje pod nekontrolovanú produkciu skládkového plynu (LFG), ktorý tvorí nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka.
Sádovská dodáva, že pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je tento bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Zmena sa nebude týkať tých obcí a miest, v ktorých sa zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocuje alebo tých, v ktorých to nie je technicky možné. Nedotkne sa ani domácností, ktoré bioodpad kompostujú. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu vykonávať raz za dva týždne.
Samosprávy môžu využiť eurofondy
Analytička poukazuje na to, že zo skúseností z Európskej únie (EÚ) sa najčastejšie hovorí o frekvencii jedenkrát týždenne.
„Zber takéhoto odpadu je zároveň pomerne luxusnou záležitosťou a vyžaduje si samostatnú a špeciálnu logistiku. V rodinných domoch prichádza do úvahy takzvaný ‚vedierkový zber od domu k domu‘. V prípade panelákov je reálnejší takzvaný ‚centralizovaný zber do špecializovaných nádob‘,“ priblížila.
Náklady na zber a zhodnotenie bioodpadu z kuchýň sa podľa Sadovskej s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Ako podotkla, zdražovanie bude závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť na tento účel napríklad eurofondy alebo či sa ich týkajú spomenuté výnimky.
Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú takou výraznou finančnou záťažou ako plytvanie potravinami. Podľa odhadov vyhodí priemerný Slovák ročne do smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote od 100 do 150 eur.