Aj keď uhorky patria u spotrebiteľov k najobľúbenejším druhom konzervovanej zeleniny, ich pestovanie nie je pre poľnohospodárov u nás atraktívne. Dôvodom je nízka rentabilita, silná konkurencia zo zahraničia a chýbajúci zberači.
Slovenskí konzervári sa preto museli obzerať po surovine z dovozu, najmä zo susedného Maďarska. Tvrdia, že uhorky nakladačky sú z pohľadu štátnych podporných schém na pokraji záujmy a obchodné reťazce i napriek existujúcej domácej ponuke uprednostňujú konzervovanú zeleninu zo zahraničia.
V útlme
Pestovanie uhoriek nakladačiek je na Slovensku v radikálnom útlme. V minulom roku sa ich zozbieralo z 21 hektárov pôdy celkovo 157 ton.
Úroda medziročne klesla na pätinu, kým pestovateľské plochy na tretinu. „Produkcia uhoriek nakladačiek sa dlhodobo udržiava na veľmi nízkej úrovni, podiel na produkcii zeleniny je 0,5 percenta,“ zhodnotilo pre portál NášVidiek tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva.
Agrorezort aj napriek nelichotivej situácii v tomto segmente vyratúva možnosti podpôr pre pestovateľov. Najväčšími sú viazané priame platby vo výške 412 eur na hektár a prechodný zjednodušený režim základnej platby vo výške 120 eur na hektár.
Pestovatelia uhoriek tiež môžu počítať s ekologickými podporami a s platbou pre mladých poľnohospodárov.
Samozber neodporúčajú
Nezáujem o pestovanie uhoriek nakladačiek potvrdzujú aj samotní poľnohospodári. Hovoria, že ich produkcia je neekonomická a čelí ostrej konkurencii zo zahraničia.
„Pestovateľom však spôsobuje výrazný problém nedostatok brigádnikov. Týka sa to pestovania plodín aj v rámci špeciálnej rastlinnej výroby, ktorá je náročná práve na ľudskú prácu,“ približuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Poľnohospodárska samospráva eviduje aktuálne iba pätnásť pestovateľov uhoriek nakladačiek. Sú najmä z juhu a juhozápadu Slovenska. Samozber priamo spotrebiteľmi neodporúča. „Pri tejto plodine by pohybom laikov hrozilo výrazné riziko poškodenia porastu,“ vysvetľuje Holéciová.
Spoľahli na Maďarov
Konzervári hlásia koniec uhorkovej sezóny. Z celkovej produkcie zavarili iba 10 percent uhoriek nakladačiek, ostatná surovina poputovala na výrobu lahôdkových potravín.
„Žiadna uhorka nie je domáca, keďže sa ich pestovaniu na východe Slovenska nikto nevenuje. Spolupracujeme s Maďarmi, ktorí si osvojili naše pôvodné pestovateľské metódy,“ skonštatoval pre portál NášVidiek generálny riaditeľ spoločnosti Frucona Ján Király. Práve košická Frucona prevádzkuje konzerváreň v obci Obišovce.
Obišovská konzerváreň sa aktuálne vrhla na spracovanie papriky a červenej repy. Vyrába lečo. Surovinu v tomto prípade dováža z Poľska. „Nepoberáme dotácie, podporujeme región, zamestnávame Rómov a štát sa o nás nijako nezaujíma,“ s nevôľou hovorí konzervár Király.
Spracovatelia tvrdia, že obchodné reťazce nemajú o kvalitnú slovenskú zaváranú zeleninu záujem. Uprednostňujú globálnu zahraničnú konkurenciu. Príkladom je kečup, ktorý košická Frucona vyrába z rajčín z Dvorov nad Žitavou a balí do skla. „Produkt je rýdzo slovenský, bez éčok a ekologický. Keby oň reťazce stáli, urobili by z našej prevádzky celoročnú. Chceli sme ho predstaviť ministerstvu, ktoré absolútne nereagovalo,“ uzatvára Király.