Ceny potravín sú témou, ktorá neustále rezonuje a spoločnosť ju citlivo aj vníma. V čase konsolidačného roku a očakávanej zvýšenej inflácie na Slovensku sa vláda rozhodla od 1. januára zmierniť inflačný tlak u cien potravín cez zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z 10-percentnej sadzby na 5 percent a u ostatných potravín znížením sadzby DPH z 20 percent na 19. Ako to bude s cenami potravín na Slovensku v roku 2025 a prečo máme u nás drahé potraviny, sa agentúra SITA opýtala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD).
Minister Takáč robil kontrolný nákup a porovnal ceny s minulým rokom. (Ne)prekvapilo vás, o koľko eur menej zaplatil? - VIDEO
Pán minister, ako to vidíte s cenami potravín v roku 2025?
Skôr, ako začnem, vám najprv položím otázku. Čo si myslíte, aké u nás na Slovensku boli vždy ceny potravín napríklad v porovnaní krajín V4, najlacnejšie alebo najdrahšie? Odpoviem vám, ceny u nás boli vždy najdrahšie. A to je taký pekný príklad toho, že takáto nostalgia minulých čias tu stále ostala.
My ako krajina sme však dlhodobo neriešili to hlavné, čo ovplyvňuje tú cenu. A tým je hlavne poľnohospodárstvo a jeho rozvoj. Momentálne zo strany opozície nevidíte konštruktívnu kritiku. Sme v štádiu, kde sa už len odohráva vyostrená komunikácia, rôzne politické prieťahy a získavanie politických bodov v otázke cien potravín.
My však na ministerstve pracujeme, riešime a navrhujeme, ako sa postaviť, a podotýkam, k celej tejto otázke. Môžem však povedať, že otázku cien potravín rieši celá vláda. Tento rok preto opatrenie na zníženie inflačného tlaku na ceny potravín formou zníženej sadzby DPH bude stáť štátny rozpočet 300 miliónov eur. A premietnutie zníženej DPH, ktorú nám garantovali aj obchodné reťazce, už reálne je na pultoch potravín aj vidieť.
Prečo máme teda u nás drahé potraviny? Teda aspoň podľa jednej opozičnej strany, ktorá to ukázala prostredníctvom nákupu v Poľsku.
Je to tým, že ten európsky trh je narušený. Je narušený viacerými faktormi. Jedným z nich je to, že my po 20 rokoch členstva v Európskej Únii (EÚ) sme ešte len na úrovni 82 percent priamych platieb v porovnaní so západnými krajinami EÚ. Čiže tu máte prvé narušenie toho spoločného trhu.
Potom druhá vec je tá, že tí naši vynikajúci politici pred 20 rokmi, keď rokovali o podmienkach vstupu do EÚ, tak pre agropotravinárstvo nevyrokovali takmer nič. Bolo totiž na okraji ich záujmu. A 20-ročné zanedbávanie a nebudovanie tohto potravinárskeho priemyslu v konečnom dôsledku priamo súvisí aj s cenou potravín na Slovensku.
Ako to myslíte?
Viete, v 90-tych rokoch sme boli topka na svete v oblasti poľnohospodárstva. A ja mám pocit, že my sme v ďalších rokoch ostali v nejakej zotrvačnosti a v mysliach toho, že to tu funguje. No a pri vstupe do EÚ sme si tam nezobrali nič, žiadne naše podmienky. Vykašlali sme sa na to.
Za tie roky sme sa dostali do štádia, že ono sa to už akosi zadrhlo. Teda tieto dobré časy tu boli 20 až 30 rokov dozadu. A my sa momentálne musíme k tomu postaviť čelom a spraviť zmenu toho agropotravinárstva na Slovensku. Tak, aby sme, bohužiaľ, začali dobiehať to, čo sme stratili a to, čo sme tu mali vybudované.
Čiže v Poľsku sú potraviny lacnejšie, lebo postupovalo inak ako my…
Vrátim sa k tým vyjednávacím podmienkam vstupu do EÚ. Poliaci, uvediem príklad, si pri vstupe do Únie vyrokovali zachladenie mäsa v studenej vode po ich porážke. U nás to musia hladiť vzduchom. Viete si teda predstaviť ten rozdiel vo výrobných vstupoch na kuracom mäse, ako sú momentálne energie u nás a v Poľsku? Poliaci si pri vyjednávaní podmienok vstupu do EÚ dali záležať. Pozrite si, ako je za tie roky vybudovaný ich potravinársky sektor. To je potravinárska veľmoc v Európe. My im nemáme šancu momentálne konkurovať.
Ako teda z toho von?
Nechcem kritizovať predchodcov bez ohľadu na to, kto to bol, ale… Mne ide o cestu, ktorou sa chceme vybrať a vyzerá to tak, ako keby sme ju nemali. Za 20 rokov tu máme takmer zlikvidovaný a slabý potravinársky priemysel. Je nutné preto nastaviť správne legislatívu, čerpanie priamych podpôr a určiť si trasu, ktorou pôjdeme. Ale kontinuálne, bez rozdielu vlád. Aktuálne dokončujeme pre náš sektor štátnu pomoc.
Momentálne máme platnú marketingovú schému štátnej pomoci v objeme osem miliónov eur. Tá nezahŕňa len propagáciu, ale aj etikety a modernizáciu. A najbližšie ešte začiatkom roka sa chystáme schváliť aj investičnú štátnu schému. Tú nám však musia odobriť Protimonopolný úrad a Európska komisia.
Ak to bude kvalitne pripravené, následne vieme každoročne cez túto schému podporovať domácich potravinárov podobne, ako to majú Poliaci. Tí napríklad pred dvoma rokmi vyčlenili pre potravinárov jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu. Vidíte ten rozdiel? Je nevyhnutné pre plánovanie nášho celého sektora, aby agropotravinári vedeli dlhodobo a kontinuálne, s čím a akými financiami môžu rátať, a to aj z dôvodu tej cenotvorby, ktorá v konečnom dôsledku vplýva na cenu potravín.
Nedávno sme boli svedkami vplyvu inflácie, keď cena masla vyskočila nad štyri eurá. Ako vidíte jej dosah na ceny potravín v nasledujúcom období?
Samozrejme, že tu máme nejakú infláciu. Viete, naša krajina patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky a preto ceny potravín ovplyvňujú rôzne globálne vstupy.
My nie sme sebestačná krajina v otázke produkcie potravín. Naša sebestačnosť sa pohybuje na úrovni 40 až 50 percent. Existujú však veci, ktorými neviete ceny ovplyvniť. Napríklad, významný slovenský producent vajec musel koncom roka utratiť 400-tisíc kusov sliepok pre výskyt vtáčej chrípky a zrazu vajíčka na pultoch chýbali. Ceny stúpli.
Podobne to bolo aj s maslom a súvisiacou mliekarenskou krízou. Je málo dojníc v EÚ. Bol suchý rok a na trhu bolo málo smotany. Opozícia nám hneď vyčítala, že vláda SR môže za to, že nie je dostatok vajec alebo máme drahé maslo. No na druhej strane sú veci, ktoré viete ovplyvniť.
Predpokladám, že tých bude viac.
V minulom roku sme sa zamerali na dve. Prvou je teda samotné zníženie cien potravín cez zníženú DPH a komunikácia s obchodnými reťazcami, potravinármi, poľnohospodármi v celej štruktúre. Taktiež aj nastavenie legislatívy a kontroly, aby sme na tie ceny v obchodných reťazcoch tlačili a postarali sa o ich zníženie. Tá druhá vec, avšak dlhšia a pomalšia cesta, sú naše slovenské potraviny.
Ako som už spomínal, momentálne nemáme tých potravinárov, spracovateľov, ktorí by vedeli produkovať domáce výrobky v množstve, ktoré chceme. To znamená, že my na Slovensku musíme robiť všetko preto, ako aj vlády, ktoré prídu po nás, aby sme nastavili finančné zdroje a podporu pre domáci agropotravinársky priemysel.
Musia byť správne nastavené európske zdroje, priame platby, projekty, ale aj kontinuálna podpora zo štátneho rozpočtu. To všetko musí byť čitateľné a predvídateľné aj spolu s legislatívou a návrhmi zákonov. Potrebujeme, aby sme tých potravinárov, tie slovenské potraviny, podporovali a začali ich viacej produkovať a za lacnejšie. Čiže v prvom rade ide o tie naše potraviny a potom je tu cesta cez obchodné reťazce.