Spotreba potravín v posledných dvoch desaťročiach na globálnej úrovni rástla rýchlejšie ako svetová populácia, a to v dôsledku dvoch hlavných faktorov – rastu príjmov a zmeny spotrebiteľských preferencií .
Tento vývoj vyústil do zvýšenia svetovej spotreby výrobkov s vyššou hodnotou ako mäso a mliečne výrobky v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Vyplýva to zo záverov štúdie „Globálna ponuka a dopyt po potravinách, spotrebiteľské trendy a obchodné výzvy,“ ktorú tento týždeň zverejnila Európska komisia (EK).
Pokiaľ ide o pšenicu, Európska únia (EÚ) je po čiernomorskom regióne druhým najväčším svetovým konzumentom pšenice s približne 250 kilogramami (kg) na obyvateľa ročne. Severná Amerika je zas suverénnym lídrom v konzumácii kukurice.
Spotreba cukru na obyvateľa je podľa záverov EK v posledných rokoch na celom svete oveľa stabilnejšia. Najväčším konzumentom cukru je Južná Amerika s 50 kg na obyvateľa ročne. V EÚ je úroveň spotreby 37 kg na obyvateľa.
Spotreba bravčového mäsa
Pokiaľ ide o hovädzie mäso, najväčší konzumenti sú v Severnej Amerike so spotrebou 35 kg na obyvateľa, za ktorou tesne nasleduje Južná Amerika.
Reštaurácie a jedálne budú musieť uvádzať pôvod mäsa, za porušenie môže hroziť pokuta
EÚ je štvrtým najväčším spotrebiteľom (15 kg na obyvateľa) po Oceánii, kde je spotreba nad 20 kg na obyvateľa. Za posledné tri desaťročia sa však globálna spotreba tohto mäsa na obyvateľa podľa záverov EK znížila v dôsledku zmien spotrebiteľských preferencií.
Európska únia je zďaleka najväčším spotrebiteľom bravčového mäsa ako preferovaného mäsa so spotrebou nad 40 kg na obyvateľa. Nasleduje Severná Amerika s menej ako 30 kg na obyvateľa. Bravčové mäso je tiež obľúbeným mäsom v Ázii, kde by mala jeho spotreba do roku 2020 dosiahnuť 15 kg na obyvateľa.
Produkcia nestíha pokrývať dopyt
V prípade hydiny sa spotreba v posledných rokoch podľa EK výrazne zvyšuje vo všetkých regiónoch sveta a zisky z iných druhov mäsa sú preto menšie.
Najviac sa hydina konzumuje v Amerike, Oceánii a Afrike. Najväčším spotrebiteľom je Severná Amerika s 50 kg na obyvateľa ročne, nasledovaná Južnou Amerikou, Oceániou a EÚ s 25 kg na obyvateľa.
EÚ a Severná Amerika sú najväčšími konzumentmi mliečnych výrobkov s približne 270 kg ekvivalentu mlieka na obyvateľa ročne. V Južnej Amerike vzrástla spotreba na 150 kg na obyvateľa. V Ázii v roku 2020 dosiahne 70 kg na obyvateľa.
Africká spotreba zostáva stabilná pod 50 kg na obyvateľa. Nárast populácie však vedie podľa EK k významnému nárastu konzumácie a k hlbšiemu deficitu v dôsledku toho, že produkcia nestíha pokrývať dopyt.