Problémom pre mliekarov je aj získavanie zamestnancov dp výroby mlieka, ktoré je podľa Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka čoraz ťažšie.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovenku bola v roku 2017 podľa údajov Štatistického úradu SR na úrovni 174,6 kilogramu (kg) na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kilogramu (-0,9 %) na osobu na rok. Výraznejšie zníženie spotreby evidovali u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %). Navyše, získať zamestnancov do výroby mlieka je čoraz ťažšie. Informovali o tom Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM).
Stav v okolitých krajinách
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba – najmä domácich mliečnych výrobkov – stále zvyšovala. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na základe údajov ŠÚ SR ešte z roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov pre porovnanie v Poľsku 222 kg na osobu na rok a v Čechách až 247,5 kg.
Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vysvetlil gastroenterológ a špecialista na zdravú výživu Peter Minárik.
Problémom aj zamestnávanie v sektore mlieka
Problémom pre mliekarov je získavanie zamestnancov, ktoré je podľa SZPM čoraz ťažšie. „Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch nám neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Jedným z dôvodov je, že ľudia ešte stále žijú v utkvelej predstave z minulosti, kedy sa hlavne práca v živočíšnej výrobe považovala za niečo menejcenné bez potreby mimoriadnych vedomostí,“ uviedla riaditeľka SZPM Margita Štefániková.
Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov SZPM je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Pritom dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. Zhodli sa v tom, že v tomto smere je potrebné v našej spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka. Tento sektor potrebuje podľa SZPM mladých, stredoškolsky, aj vysokoškolsky vzdelaných a počítačovo zručných ľudí.
SZPM uvádza, že k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily chovatelia pristupujú zodpovedne. „Medzi podnikmi prvovýroby mlieka sú z hľadiska dostupnosti pracovnej sily dosť veľké regionálne rozdiely. Miernu výhodu majú podniky hospodáriace v podhorských a horských oblastiach. Dá sa povedať, že tam je ponuka pracovnej sily vyššia. Každopádne, či už z hľadiska rozdielnych výrobných, ale i personálnych podmienok je potrebné nastaviť aj pripravovaný systém podpory tak, aby bol vyvážený a umožnil chovať hovädzí dobytok na celom Slovensku. Lebo keď sa prestane v niektorej časti SR chovať hovädzí dobytok a produkovať maštaľný hnoj, bude len otázkou času, kedy sa prestanú pestovať aj plodiny,“ uzavrela Margita Štefániková.