Peňaženky Slovákov zaťažujú najviac práve nákupy potravín, v prepočte 68,7 eura mesačne na jedného člena domácnosti.
Slovákom každý mesiac ukroja nákupy potravín a nealkoholických nápojov z celkových nákladov 19,2 %, čiže takmer pätinu, pričom európsky priemer je 12,2 %. To znamená, že Slovákom ostáva na zvyšné náklady menej peňazí ako iným obyvateľom Európskej únie (EÚ). Najviac na potraviny a nealkoholické nápoje minú obyvatelia Košického kraja, naopak, najnižší podiel nákladov zaznamenali u obyvateľov Bratislavského kraja. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Slovenského farmárskeho, družstva (SFD), ktorá bola vypracovaná na základe údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa najaktuálnejších štatistík Štatistického úradu SR v roku 2016 v priemere 358,4 eura. Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najviac práve nákupy potravín, v prepočte 68,7 eura mesačne na jedného člena domácnosti. Na druhom mieste sú výdavky spojené s bývaním, vrátane energií, čo predstavuje 65,9 eura mesačne. Zároveň až desatinu zo svojich nákladov Slováci precestujú.
Potraviny najviac ukrajujú z mesačných výdavkov obyvateľom Košického kraja (21,9 %). Obyvatelia Bratislavského kraja pociťujú záťaž potravín na celkových nákladoch v najmenšej miere, a to najmä z dôvodu častejšieho stravovania v reštauráciách (16,4 %). V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja (57,6 eura), najviac člen domácnosti Trenčianskeho kraja (76,3 eura).
Slovensko za EÚ zaostáva
Za európskym priemerom Slovensko aj naďalej zaostáva. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú z celkových nákladov domácností EÚ v priemere 12,2 %. Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %). Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku. Naopak, až takmer tretina z celkových výdavkov domácností odchádza každý mesiac na potraviny v Rumunsku, viac ako pätina v Estónsku a Litve.
Slovensko sa tak svojím podielom 17,8 % (podľa metodiky Eurostatu) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom. V porovnaní s nami nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj zvyšné tri krajiny Visegrádskej štvorky, no aj v prípade Maďarov, Čechov a Poliakov ide podľa SFD o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16,0 % až 17,7 %.
Slovenské farmárske, družstvo (SFD) vzniklo za účelom vytvorenia partnerstva medzi vybranými podnikmi poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku. Cieľom je zabezpečiť ich dlhodobú a udržateľnú prosperitu a finančnú stabilitu.