- aktualizované 10. decembra, 15:48
Slovenské domácnosti minuli v roku 2018 na potraviny a nealkoholické nápoje 17,4 % z ich celkových výdavkov, čo je 8. najvyššie percento v Európskej únii. Domácnosti v EÚ vlani minuli viac ako jeden bilión eur na potraviny a nealkoholické nápoje, čo zodpovedá 6,6 % hrubého domáceho produktu EÚ.
Potraviny na tretej priečke
Zároveň to predstavuje 12,1 % z celkových výdavkov domácností v EÚ. Výdavky na stravu obsadili 3. priečku, hneď po výdavkoch na dopravu (13,2 % z celkových výdavkov) a výdavkoch na bývanie, poplatky za vodu, elektrinu, plyn a iné palivá (24 %). Informoval o tom štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Vznikla platforma pre potraviny na rastlinnej báze, spojí lokálne a medzinárodné spoločnosti
V roku 2018 najviac míňali peniaze na potraviny rumunské domácnosti (27,8 %), litovské (20,9 %), estónske (19,6 %) či bulharské domácnosti (19,1 %).
Najmenší podiel zo svojich celkových výdavkov vynakladajú na potraviny domácnosti v Spojenom kráľovstve (7,8 % z celkových výdavkov), v Írsku (8,7 %), Luxembursku (9,1 %) alebo v Rakúsku (9,7 %).
Najvyšší rast aj na Slovensku
Najvyšší rast výdavkov na potraviny za posledných 10 rokov, t.j. medzi rokmi 2008 – 2018, bol zaznamenaný v Českej republike a na Slovensku (nárast o 1,4 percentuálneho bodu – pb), v Holandsku (+ 1,0 pb) a Maďarsku (+ 0,8 pb).
Výdavky za posledných 10 rokov najviac klesali v prípade Litvy (z 24,8 % v roku 2008 na 20,9 % v 2018; – 3,9 pb), Poľska (-3,4 pb) a na Malte (-3,0 pb).
Podpora slovenského trhu
Vysoké výdavky na potraviny slovenských spotrebiteľov minimálne podporujú slovenský trh, slovenské výrobky a slovenských producentov. Konštatovalo to pre agentúru SITA Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v reakcii na údaje Eurostatu.
„Na úvod treba otvorene povedať, že na tomto stave (vysoké výdavky Slovákov na potraviny – pozn. red.) najviac získavajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu voči spotrebiteľom na úkor dodávateľov. Najväčší podiel zisku si pritom rozdelia obchodníci a prvovýrobcovia, teda farmári a potravinári, ledva prežívajú. Je preto škoda, že pri tak vysokých výdavkoch na potraviny tak v závere slovenskí spotrebitelia minimálne podporujú slovenský trh,“ reagoval na výsledky Eurostatu Daniel Hrežík z Odboru komunikácie a marketingu MPRV SR.
Agrorezort preto podľa Hrežíka vykonal viacero systémových opatrení a krokov, aby podporil slovenských prvovýrobcov a farmárov tak, aby dokázali nielen naďalej efektívne pokračovať vo svojej činnosti, ale aj budovať a produkovať, pričom vďaka finančnej podpore by mali byť aj konkurencieschopnejší. Výsledná cena produktov je však závislá od obchodníkov, ktorých marža predstavuje podľa MPRV často najvýraznejšiu časť ceny produktu.
Znevýhodňovanie farmárov
„Ceny u obchodníkov pritom častokrát nie sú navyšované v dôsledku navýšenia výrobných cien produktov. Znevýhodňovanie slovenských poľnohospodárov a potravinárov preto musí prestať,“ dodal Hrežík.
Agrorezort preto podľa Daniela Hrežíka za pôsobenia ministerky Gabriely Matečnej vykonal sériu systémových opatrení, ktoré pomáhajú naštartovať poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku.
„Opraviť za tri a pol roka škody, ktoré vznikli za posledných 20 rokov je však mimoriadne náročné. Podarilo sa nám zastaviť klesajúci podiel slovenských potravín na pultoch a v predajniach začali slovenské výrobky pribúdať. Na problém nespravodlivého rozdelenia marže upozornil slovenský agrorezort už v roku 2016 počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko vtedy získalo plnú podporu všetkých krajín EÚ. Snaha slovenského agrorezortu zameraná na zlepšenie postavenia farmára v potravinársko-dodávateľskom reťazci zaznamenala nedávno významný úspech. Európska komisia prijala konkrétne kroky v podobe návrhu novej smernice týkajúcej sa zákazu nekalých obchodných praktík a na Slovensku tak MPRV SR presadilo nedávno aj silný zákon o nekalých obchodných praktikách v obchode s potravinami. Na celoeurópskej úrovni sme otvorili tému dvojakej kvality potravín. Presadili sme, aby v letákoch slovenské potraviny tvorili minimálne polovičný podiel,“ uzavrel Hrežík.