KYJEV 27. októbra (WEBNOVINY) – V nedeľňajších parlamentných voľbách na Ukrajine zvíťazili proeurópske strany. Podľa predbežných výsledkov na prvom mieste skončila strana terajšieho prezidenta, ktorá v posledných mesiacoch nesie názov Blok Petra Porošenka.
Tesne za ňou sa umiestnil konzervatívny Ľudový front pod vedením premiéra Arsenija Jaceňuka. Obe zoskupenia získali niečo nad 21 percent hlasov. Porošenko by podľa vlastných slov chcel ešte v pondelok odštartovať koaličné rokovania s Jaceňukovým Ľudovým frontom.
Do vládnej koalície by ešte mohlo vstúpiť aj hnutie Svojpomoc, ktoré vedie starosta mesta Ľvov Andrej Sadovyj. Z 29 kandidujúcich strán sa do parlamentu dostal aj Opozičný blok exministra energetiky Jurija Bojka či Radikálna strana bývalého novinára Oleha Ľaška. Poslancov bude mať aj Blok expremiérky Julije Tymošenkovej a proruská Strana regiónov naviazaná na zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča.
—-> TU.
To by malo dať Porošenkovi silný mandát na presadenie plánu na ukončenie separatistického konfliktu na východe Ukrajiny a uskutočnenie demokratických reforiem. Do parlamentu by sa so ziskom 7,6 percenta však mala dostať aj strana sformovaná zo spojencov zvrhnutého proruského exprezidenta Viktora Janukovyča.
Výsledky zásadne zmenia zloženie parlamentu
Výsledky by mali zásadne zmeniť zloženie parlamentu, ktoré bolo doteraz poznačené predovšetkým vplyvom oligarchov, zatiaľ čo po novom sa predpokladá taktiež prítomnosť aktivistov z kyjevských ulíc alebo vojakov považovaných za hrdinov pre zásluhy v bojoch proti separatistom.
Podľa komentára agentúry Reuters vychádzajúceho z predpovedí analytikov bude nové rozloženie síl odrazom tohtoročnej vojny na Ukrajine a krízy vo vzťahoch s Ruskom, ktoré sú dôsledkom februárového zosadenia promoskovského prezidenta Viktora Janukovyča a prevzatia moci opozíciou.
Parlament bude zrejme prozápadný
Parlament sa zrejme stane „prozápadným a výrazne nacionalistickým, čo nebude po chuti Rusku“, píše agentúra. Mnohí z doterajších poslancov 450-člennej Najvyššej rady Ukrajiny boli podľa nej platení vplyvnými magnátmi a komora tak slúžila skôr na dojednávanie obchodov, než na obranu voličských záujmov.
„V novom parlamente by sme viac nemuseli vidieť ochrankárov a milenky. Uvidíme tam ľudí z vojenským pozadím, aj keď títo nebudú mať politické a právnické znalosti,“ cituje Reuters politického analytika Michajla Pohrebinského.
Na voľby dozeralo 61-tisíc policajtov
Premiér Jaceňuk vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že Rusko sa bude snažiť „destabilizovať situáciu“, a ohlásil mobilizáciu bezpečnostných síl pre obavy z „teroristických činov“. Minister vnútra Arsen Avakov uplynulý týždeň informoval, že na pokojný priebeh volieb vo vyše 40-miliónovej krajine bude dozerať 61-tisíc policajtov vrátane 4000 príslušníkov špeciálnych síl.
Janukovyča vo februári zosadila opozícia po niekoľkých mesiacoch nepokojov vyvolaných nespokojnosťou s jeho vládnutím a smerovaním krajiny po nepodpísaní asociačnej dohody s EÚ. Výsledkom bola vzbura obyvateľov ruskej národnosti, ktorá vyústila do anektovania Krymu Ruskom a separatistických povstaní v Doneckej a Luhanskej oblasti. Boje na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali vyše 3700 mŕtvych, desaťtisíce ľudí donútili opustiť svoje domovy a zruinovali tamojší priemysel.
Susedné Rusko sa od krviprelievania dištancuje a odmieta obvinenia, že pomáha separatistom. Začiatkom septembra sa Kyjev so separatistami dohodol na prímerí, násilie však miestami pretrváva, čo znemožňuje obyvateľom hlasovať. Spolu so stratou Krymu to bude podľa oficiálnych údajov znamenať zníženie počtu obsadených kresiel v parlamente zo 450 na 424. Separatisti oznámili, že v oblastiach pod ich kontrolou 2. novembra uskutočnia samostatné voľby.
