BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Škody, ktoré na Slovensku spôsobila druhá svetová vojna, vyšli minimálne na 30-násobok štátneho rozpočtu vojnového slovenského štátu.
Ako pre agentúru SITA povedal Miroslav Sabol z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, celková hodnota škôd na našom území predstavovala 114 miliárd vtedajších československých korún (Kčs). Rozpočet Slovenského štátu v priebehu vojny dosiahol najviac 3,6 miliardy Kčs.
Ničenie mala na svedomí ustupujúca nemecká armáda
„Najväčší podiel na ohromných škodách malo systematické ničenie zbrojárskych závodov v Dubnici nad Váhom a v Trenčianskych Biskupiciach ako aj celý súbor škôd rôzneho druhu v Podbrezovských železiarňach,“ povedal Sabol s tým, že ničenie mala na svedomí predovšetkým ustupujúca nemecká armáda. Len škody spôsobené v dubnickej zbrojovke podľa neho dosiahli 1,2 miliardy Kčs, čo bola najvyššia škoda na podniku v Československu spôsobená vojnovými udalosťami.
„Dopady vojenských akcií sa prejavili vo väčšej miere napríklad aj v mestách vystavených náletom, konkrétne v Bratislave, na Ponitrí, v Prešove a v centrách južného Slovenska dočasne pripojených k Maďarsku,“ povedal Sabol. Pozemné bojové operácie zanechali veľké stopy vo viacerých regiónoch východného Slovenska, na Liptove, na strednom a južnom Slovensku. Nálet na závod Apollo v Bratislave v júni 1944 podľa Sabola spôsobil škody v hodnote 319 miliónov Kčs. Bojmi boli takisto poškodené alebo zničené napríklad elektrotechnické závody Siemens a pivovar Stein v Bratislave, viaceré dunajské prístavy, závody v Ružomberku, vo Zvolene, Lučenci, Nových Zámkoch, Komárne alebo v Prešove.
Najväčší rozsah rekvirácií nastal prechodom Červenej armády
Osobitnou kapitolou vojnových škôd na priemysle bolo podľa Sabola liehovarníctvo a tabak. Na rekvirovaní alkoholu a tabakových výrobkov sa podľa neho podieľali jednotky všetkých armád operujúcich na území Slovenska. „Najväčší rozsah rekvirácií však nastal prechodom Červenej armády. Pred jej príchodom vo viacerých sídlach preventívne ukrývali a likvidovali zásoby liehu a liehových produktov z miestnych liehovarov a likérok, prípadne ich rozdávali obyvateľstvu,“ povedal Sabol. Finančné škody spôsobené rekviráciami liehu a tabaku dosiahli podľa historika hodnoty zrovnateľné so škodami v najväčších zbrojárskych podnikoch. „V prípade tabaku išlo o celkovú hodnotu približne 192 miliónov Kčs a liehovary vyčíslili rekvirácie v neuveriteľnej sume 426 miliónov Kčs,“ povedal historik.
Podľa Sabola je ťažké vyčísliť počet obetí, ktoré v dôsledku vojny na Slovensku prišli o život. Ťažko sa historikom vyčísľuje predovšetkým počet civilných obetí, o vojenských existujú presnejšie záznamy. „Slovenských vojakov padlo na východnom fronte približne 2 500. Pri karpatsko-dukelskej operácii zahynulo približne 17-tisíc vojakov rôznych národnosti. Na Slovensku tiež padlo počas druhej svetovej vojny 60-tisíc príslušníkov Červenej armády,“ povedal. V koncentračných táboroch v priebehu vojny zavraždili približne 60-tisíc slovenských Židov.
Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorú podpísali v Berlíne v noci z 8. na 9. mája 1945.
Vo východnom bloku sa Deň víťazstva oslavoval až na základe oslobodenia Prahy 9. mája. Druhá svetová vojna sa skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
