V deň smutného výročia vpádu ruských vojsk na Ukrajinu môžeme iba konštatovať, že stále máme denné správy o nových obetiach tejto vojny. Vladimír Putin možno aj oľutoval, že na začiatku celej akcie uveril svojim poradcom o rýchlom víťazstve.
Pravdepodobne nečakal, že ukrajinský národ si svoju krajinu len tak ľahko nedá a zároveň sa zomkne väčšina medzinárodného spoločenstva v snahe pomôcť našim východným susedom.
Malo by to odradiť každého ďalšieho agresora, aby si rozmyslel, či sa rozhodne pre podobný krok.
Slovensko je v názoroch rozpoltené
Na rozdiel od medzinárodného spoločenstva, vojna na Ukrajine slovenskú spoločnosť rozdelila. Asi nikto nečakal, že pomerne veľké percento našich spoluobčanov bude mať pochopenie pre kroky Putina, ak vieme, že 30 rokov sme trpeli ruskú nadvládu v krajine.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Rusko takto pred rokom zaútočilo na Ukrajinu a je riziko, že si nepriateľ mohol pripraviť nejaké „prekvapenia“ (online)
Samozrejme aj samotné Rusko sa dlho pripravovalo na tento svoj krok. Záplavou obrovského množstva dezinformácií sa pokúšalo získať obyčajných ľudí na svoju stranu. To sa mu v niektorých krajinách, medzi ktoré žiaľ patrí aj Slovensko, aj podarilo.
Využilo rozmach dostupnosti internetu a sociálnych sietí, kde sú občania ľahkým terčom. Vyskúšali si to v amerických voľbách, kde pomohli Donaldovi Trumpovi dostať sa k moci a pokúšajú sa v takmer všetkých významnejších voľbách vo svete presadzovať vlastné záujmy.
Niečoho podobného sme svedkami aj na Slovensku, kde k volebným urnám pôjdeme v posledný septembrový deň. Cieľom Ruska je aj na Slovensku vyvolať neistotu a strach u občanov, aby si zvolili takých, ktorí im ponúknu istotu, hoci aj za cenu, že sa vrátia časy z roku 1968.
Je to však len klamlivá istota, lebo kto nám zaručí, že v prípade úspechu na Ukrajine sa apetít Putina nezväčší, lebo stále nemôže zabudnúť na silný a veľký Sovietsky zväz spred roku 1989.
Niektorí slovenskí politici hrajú na ruskú nôtu
Nikto nemôže tvrdiť, že Rusko niektoré politické strany priamo podporujú, aby hlásali jeho propagandu, ale keď občas počujeme ich predstaviteľov, ani by sme sa veľmi neprekvapili.
Samozrejme snažia sa predovšetkým prísť k moci a na ten účel použijú hocičo. Niektoré ich vyjadrenia akoby boli prepísané z programu Russia Today, ktorá je hlasnou trúbou kremeľského režimu.
Sú si vedomí toho, že v čo najväčšom chaose v krajine, občania budú čoraz viac veriť slovám o nebezpečenstve zo zahraničia. A ľudia im uveria, lebo ak si v kríze nemôžu pomôcť sami, tak čakajú nejakého vodcu, ktorý im pevnou rukou ich problémy vyrieši.
Takí spasitelia sa nám tu núkajú a nehľadia na nič, len sa snažia vyvolať čo najväčšiu krízu v krajine, lebo tam sa cítia ako ryba vo vode. Preto aj šíria svoje bludy o zasielaní vojakov na Ukrajinu či pripravovanej mobilizácii.
Samozrejme pred tým všetkým, práve oni občanov zachránia, ak uveria, že nám všetko zlo prichádza z Európskej únie, kým blahobyt a pokoj z východu.
V tom sa spájajú strany z celého politického spektra. Od tých, ktoré možno ohlásiť za profašistické, po tie ktoré sa donedávna hrdo pýšili ľavicovou sociálnou demokraciou. Im je to jedno, lebo vedia, že väčšina občanov Slovenska nevie odlíšiť pravicu od ľavice, ale všetci vedia, čo je strach a práve na túto nôtu extrémisti hrajú.
O ich pomernom úspechu svedčí aj údaj, že začiatkom roka údajne 40-tisíc ľudí podalo žiadosť o „odopretie výkonu mimoriadnej služby“. Tých 40-tisíc a členov ich rodín málokto presvedčí, že nám vojna nehrozí.
Ich skôr presvedčia tvrdenia, že nemáme zasielať výzbroj na Ukrajinu, lebo to len predlžuje súčasnú vojnu a Rusko aj tak zvíťazí. Kde sa podel hrdinský slovenský národ? Asi stále sedí doma pri počítači a číta nezmysly, ktoré im extrémisti, spolu s Ruskom servírujú.