Vojna na Ukrajine: Kirby načrtol plány Putina, zasiahnutý bol aj Antonivský most a štáty EÚ majú šetriť plynom (online)

Ministerstvo vnútra SR (MV SR) zriadilo kontakty, na ktoré sa môže verejnosť obrátiť v prípade záujmu pomôcť občanom Ukrajiny utekajúcim pred vojnou.

Pomoc je možné poskytnúť na mail pomocpreukrajinu@minv.sk a prostredníctvom telefónneho čísla +4212/48 59 33 12. Kontakty slúžia na nahlasovanie materiálnej pomoci, ako je šatstvo, oblečenie, hygienické potreby vrátane plienok pre deti, potraviny či na ponuky ubytovania.

Viac informácií nájdete na webe rezortu vnútra.

Vojna na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

22:00 Stredajší online prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Aktuálne informácie v súvislosti so situáciou na Ukrajine vám prinesieme aj vo štvrtok.

20:31 Európska únia pre vojnu Kremľa na Ukrajine schválila nové kolo sankcií voči Rusku. Tentoraz sa týkajú exportu ruského zlata a tiež ruských jednotlivcov a právnických osôb. Ide už o siedmy balík sankcií a nasleduje po tom, ako v júni 27-členný blok odsúhlasil zákaz dovozu väčšiny ruskej ropy. Nové kolo postihov zároveň bude znamenať zmrazenie majetku najväčšej ruskej banky Sberbank. Informuje o tom britský web The Guardian.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že nové opatrenia pomôžu efektívnejšie vynucovať predchádzajúce sankcie a zároveň predlžujú ich platnosť do januára 2023. „Moskva musí naďalej za svoju agresiu platiť vysokú cenu,“ dodala šéfka EK.

17:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal brazílskemu náprotivkovi Jairovi Bolsonarovi, že nepodporuje „neutrálny postoj“ Brazílie k vojne na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web CNN.

Zelenskyj povedal brazílskej hlave štátu, že chce „podporu“ od Brazílie. „Nemôžete byť niekde uprostred… Nepodporujem takýto postoj. Povedal som o tom prezidentovi,“ vyhlásil Zelenskyj na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Bolsonaro sa od začiatku invázie vyhýba odsúdeniu alebo sankcionovaniu Ruska. „Brazílsky prezident mi povedal, že podporuje Ukrajinu, jej suverenitu, ale Brazília zaujíma neutrálny postoj,“ dodal Zelenskyj.

17:10 Britská vláda v stredu schválila projekt výstavby novej jadrovej elektrárne. Očakáva sa od nej, že bude vyrábať dostatok elektriny pre šesť miliónov domácností. Minister pre podnikanie Kwasi Kwarteng uviedol, že súhlas na vybudovanie dostal projekt elektrárne Sizewell C v grófstve Suffolk na východnom pobreží Anglicka.

Francúzska energetická spoločnosť EDF, ktorá bude projekt čiastočne financovať, konštatovala, že elektráreň bude elektrinu produkovať najmenej 60 rokov a zamestnávať bude 900 ľudí. Výstavba vraj bude stáť 20 miliárd libier. Veľká Británia chce zredukovať svoju závislosť od dovozu ropy a plynu a vyrábať lacnejšiu a čistejšiu elektrinu.

Projekt elektrárne Sizewell C odmietajú miestne a environmentálne organizácie, ktoré tvrdia, že poškodí miestnu prírodu. Kritici zároveň hovoria, že v porovnaní s využívaním obnoviteľných zdrojov energie sa jadrové elektrárne budujú podstatne drahšie a pomalšie.

16:51 Dosluhujúci britský premiér Boris Johnson sa rozlúčil s funkciou radou pre svojho nástupcu. Vo svojej záverečnej reči pred britským parlamentom povedal: „Chcem využiť posledných pár sekúnd, pán predsedajúci, na to, aby som svojmu nástupcovi, nech už ním bude ktokoľvek, dal radu. Držte sa Američanov, ochraňujte Ukrajincov a všade obhajujte slobodu a demokraciu.“ Referuje o tom web news.sky.com.

Johnson tiež odporúčal zníženie daní a dereguláciu všade tam, kde je to možné, s cieľom prilákať investície. „Mám rád ministerstvo financií, ale vedzte, že keby sme vždy počúvali ministerstvo financií, nepostavili by sme M25 (obchvat Londýna, pozn.) ani tunel pod Lamanšským prielivom. Sústreďte sa na cestu pred vami, ale vždy nezabudnite skontrolovať spätné zrkadlo,“ dodal Johnson.

16:19 Spojené štáty americké pošlú Ukrajine ďalšie štyri raketové systémy HIMARS.

Budú súčasťou balíka bezpečnostnej pomoci, ktorú oficiálne zverejnia v neskoršej časti tohto týždňa. Povedal to v stredu americký minister obrany Lloyd Austin. Informuje o tom portál cnn.com. Súčasťou nasledujúceho balíka bezpečnostnej pomoci bude „ďalšia munícia pre salvové raketomety a pre delostrelectvo,“ konštatoval Austin.

15:54 Česká vláda začne rokovania s americkými partnermi o nákupe nadzvukových stíhačiek F-35 Lightning a so švédskym partnerom o nákupe bojových vozidiel pechoty. Počas rokovania vlády to oznámil premiér Petr Fiala. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Ministerstvo obrany chce získať 24 lietadiel, pričom teraz má armáda 14 stíhačiek. Americké stroje by mali nahradiť švédske gripeny, na ktorých používanie má Česká republika zmluvu do roku 2027 s tým, že následne by mohla využiť dvojročnú opciu. Rokovania s americkou stranou by mali podľa ministerky obrany Jany Černochovej trvať do októbra 2023.

Ministerstvo obrany zrušilo tender na nákup pásových bojových vozidiel pechoty za viac ako 50 miliárd korún. Po novom osloví priamo švédskeho výrobcu stroja CV-90 BAE Systems. Tender podľa ministerky Černochovej zrušili na základe odporúčania právnej kancelárie. Nové stroje majú nahradiť staršie sovietske vozidlá.

Ministri majú v rámci rokovania na programe aj návrh na ratifikáciu protokolov o pristúpení Fínska a Švédska do NATO. Dvojica severských krajín, ktoré boli dlhé roky neutrálne, v máji v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine požiadala o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy. Zástupcovia Švédska a Fínska 5. júla podpísali prístupové protokoly a na ich prijatie je nutná ratifikácie všetkých 30 členských krajín aliancie.

15:29 Nemecko obviňuje Rusko z toho, že údržbu turbíny využilo ako „výhovorku“ na obmedzenie toku plynu cez plynovod Nord Stream 1.

Ruská štátna energetická spoločnosť Gazprom obmedzila v uplynulých týždňoch dodávky s odôvodnením, že nemá plynovú turbínu, ktorá bola na údržbe. Nemecko je však presvedčené, že Kremeľ obmedzuje dodávky v odvete na západné sankcie.

„Chcel by som zdôrazniť, že podľa našich informácií je to výhovorka ruskej strany,“ povedal hovorca nemeckého rezortu hospodárstva. Informuje o tom britský web The Guardian.

15:03 Strategický Antonivský most pri Rusmi okupovanom Chersone, ktorý zasiahli ukrajinské sily, bol podľa regionálneho predstaviteľa vážne poškodený. Zničenie mosta by ruskej armáde skomplikovalo zásobovanie svojich síl v regióne v čase čoraz intenzívnejších ukrajinských útokov.

Ako uviedol zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v Chersone Kirill Stremousov, ukrajinská armáda zasiahla most 11 raketami. Pre tlačovú agentúru Interfax poznamenal, že 1,4-kilometrový most utrpel vážne škody, ale pre dopravu ho neuzavreli. Ukrajinské sily podľa neho použili raketomety HIMARS dodané Spojenými štátmi a niektoré rakety vraj zachytila ruská protivzdušná obrana.

„Most nebol uzavretý, doprava cez neho stále pokračuje, ale situácia je vážna,“ povedal Stremousov. Šéf miestnej administratívy vymenovanej Moskvou Vladimir Saldo vo videu vyhlásil, že osobné autá môžu používať most, ale kamiónovú dopravu museli v záujme rýchlej opravy zastaviť.

14:41 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre štátom kontrolovanú televíziu RT a tlačovú agentúru RIA Novosti zverejnenom v stredu uviedol, že Rusko rozšírilo rozsah svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe do Chersonskej a Zaporižžskej oblasti a ďalších území.

14:28 Traja ľudia vrátane 13-ročného chlapca zomreli v stredu ráno pri ruskom bombardovaní mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny.

Uviedol to šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synjehubov. „Nanešťastie traja ľudia, a to 13-ročný chlapec, jeden muž a jedna žena, boli zabití pri rannom bombardovaní okresu Saltivskyj v Charkive zo strany okupantov,“ napísal Synjehubov na komunikačnej platforme Telegram. „Zranená bola 72-ročná žena,“ dodal.

Synjehubov odporučil obyvateľom Charkova, ktorý bol pred začiatkom ruskej invázie druhým najväčším mestom na Ukrajine, aby von vychádzali len v nevyhnutných prípadoch. Informuje o tom portál cnn.com.

13:27 Európska komisia navrhuje, aby členské štáty Európskej únie v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 znížili spotrebu plynu o 15 %.

„Všetci spotrebitelia, orgány verejnej správy, domácnosti, vlastníci verejných budov, dodávatelia energie a priemysel môžu a mali by prijať opatrenia na úsporu plynu,“ uviedol výkonný orgán EÚ na svojom webe a dodáva, že chce urýchliť úsilie súvisiace s diverzifikáciou dodávok a spoločným nákupom plynu.

Komisia taktiež požiadala o právomoc zaviesť povinné zníženie spotreby plynu v prípade celoeurópskeho varovania, keď bude existovať značné riziko vážneho nedostatku plynu alebo výnimočne vysokého dopytu po plyne, čo by malo za následok výrazné zhoršenie situáciu v dodávkach plynu.

13:06 Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) ocenil stredajší súhlas vlády SR s ratifikáciou prístupových protokolov Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie (NATO).

12:56 Európska únia (EÚ) pripravuje plán, aby zabezpečila, že akékoľvek ruské prerušenie dodávok zemného plynu do únie zásadne nenaruší priemysel a nespôsobí ďalšie ochladenie v európskych domácnostiach počas budúcej zimy.

12:32 Kontrola prechodov cez rieku Dneper bude pravdepodobne kľúčovým faktorom v bojoch v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V najnovšej správe to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany. „Mesto Cherson je pre Rusko politicky a symbolicky dôležité. Dolný tok Dnepra predstavuje prirodzenú bariéru, pričom vodná cesta je zvyčajne široká okolo 1000 metrov,“ podotkli Briti.

11:52 Sýria v stredu oznámila, že formálne prerušuje diplomatické styky s Ukrajinou v reakcii na podobný krok Kyjeva. Sýria je silným spojencom Ruska, ktoré sa v septembri 2015 zapojilo do konfliktu v krajine a pomohlo nakloniť sily na stranu prezidenta Baššára al-Asada.

11:37 Vláda na stredajšom rokovaní schválila prístupový protokol ku vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). K tomu, aby sa Švédske kráľovstvo a Fínska republika stali plnoprávnym členom NATO je potrebné, aby členské štáty NATO schválili prístupový protokol ustanovenými ich vnútroštátnymi právnymi poriadkami. Ratifikačná fáza sa spustila dňom podpisu prístupových protokolov. Po nadobudnutí platnosti prístupového protokolu pozve generálny tajomník NATO Fínsko a Švédsko na pristúpenie k Severoatlantickej zmluve.

11:09 Rusko by sa mohlo pokúsiť o anektovanie dočasne okupovaných ukrajinských území a následne pohroziť použitím jadrových zbraní. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

10:19 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok takmer 2700 osôb. Z toho bolo 658 mužov, 1 534 žien a 436 detí. O dočasné útočisko požiadalo 128 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 2 900 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 27 policajtov, 27 hasičov, 82 colníkov, 50 vojakov, 44 dobrovoľníkov a 25 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 622-tisíc osôb, udelených bolo takmer 86-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 376-tisíc osôb.

9:49 Povinnosť uskladňovať plyn v podzemných zásobníkoch by sa nemala vzťahovať na dodávateľov biometánu a užívateľa distribučnej siete, ktorí zabezpečujú distribúciu biometánu odberateľom. V zásadnej pripomienke k návrhu novely zákona o energetike to žiada Klub 500. Tvrdí, že podľa európskeho nariadenia o skladovaní plynu sa za plyn považuje len zemný plyn.

9:28 Ruské straty podľa Ukrajincov k 20. júlu.

8:59 Ruský prezident Vladimir Putin konštatoval, že Západ si sám môže za to, že sa znížili dodávky zemného plynu európskym zákazníkom a varoval, že by mohli ďalej klesať. Jeho vyhlásenie ešte viac zvýšilo tlak na Európsku úniu (EÚ), ktorá sa obáva, že Rusko by mohlo vypnúť dodávky plynu, aby v zime v Európe vyvolalo ekonomický a politický chaos.

V Teheráne, kde sa stretol s lídrami Iránu a Turecka, Putin ruským novinárom povedal, že množstvo plynu, ktorý prúdi do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1, ešte viac klesne zo 60 miliónov metrov kubických na 30 miliónov denne, teda asi pätinu jeho kapacity, ak rýchlo nevymenia turbínu. Dodal, že by mohli spustiť nedávno dokončený plynovod Nord Stream 2, ktorý sa vôbec nedostal do prevádzky, no poznamenal, že i ten by mal len asi polovicu kapacity, pretože zvyšok sa používa na domáce potreby.

Ruský líder tiež upozornil, že plán Západu v rámci sankcií zastropovať ceny ruskej ropy povedie k destabilizácii globálneho trhu a zvýši ceny.

8:24 Rusko plánuje anektovať ďalšie územia Ukrajiny s využitím rovnakej stratégie, akú použilo na Kryme. Upozorňujú na to Spojené štáty, informuje spravodajský portál BBC. Hovorca Národnej bezpečnostnej rady John Kirby s odvolaním sa na zdroje amerických tajných služieb uviedol, že Rusko si už na anexiu pripravuje pôdu. Na okupovaných územiach by sa podľa neho už v septembri mohli konať falošné referendá o pripojení k Rusku.

8:12 Ukrajina sa v utorok stala pridruženým členom Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA). Obe strany zdôraznili, že užšia spolupráca pomôže Európe čeliť očakávanej ťažkej zime vzhľadom na energetickú krízu súvisiacu s ruskou vojnou na Ukrajine.

„Som presvedčený, že tohtoročná zima sa stane historickým testom európskej solidarity,“ uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol v poľskom hlavnom meste Varšava, kde spolu s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom podpísal dokumenty o pridružení Ukrajiny k IEA.

Ukrajina sa stala jedenástou pridruženou krajinou IEA. Pripojila sa tak k Argentíne, Brazílii, Číne, Egyptu, Indii, Indonézii, Maroku, Singapuru, Južnej Afrike a Thajsku. IEA má 31 riadnych členov, medzi ktorými sú najväčšie ekonomiky sveta vrátane USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Japonska.

Pridruženie k IEA umožní Ukrajine s organizáciou užšie spolupracovať pri zdieľaní údajov, analýz a najlepšej praxe a tiež pri manažovaní dopytu po energii. Organizácia zároveň podporí rekonštrukčnú snahu Ukrajiny. Haluščenko uviedol, že jeho krajina chce obnoviť energetický systém novým spôsobom s využitím najpokročilejších technológií. Podpora zo strany IEA podľa jeho slov môže byť pre túto úlohu kľúčová.

Fatih Birol sa vyjadril, že na neho urobila dojem jednomyseľná podpora prihláške Ukrajiny, ktorú prejavili vlády všetkých členských štátov. Členovia IEA a pridružené krajiny sa na globálnom dopyte po energiách podieľajú viac ako 75 percentami.

8:00 Vitajte pri sledovaní stredajšieho online prenosu (minúta po minúte) o aktuálnej situácii v súvislosti s dianím na Ukrajine.