Koaličné rokovania o konsolidačnom balíku za približne 2 mld. eur pokračujú, no definitívna dohoda zatiaľ na stole nie je. Minister financiíLadislav Kamenický (Smer-SD) po pondelňajšej koaličnej rade priznal, že hoci sa podarilo uzavrieť niektoré veci, na najťažších častiach opatrení sa partneri ešte nedohodli.
Kľúčovým bodom zostáva rozdelenie úspor medzi jednotlivé rezorty a nastavenie presnej výšky šetrenia. Ďalšie rokovanie je naplánované na štvrtok 28. augusta, pričom vláda chce mať finálnu podobu konsolidačného balíka pripravenú do 3. septembra.
Samotný schvaľovací proces podľa analytika predznačuje, že diskusie o rozpočtových opatreniach sú náročné, ale to nie je prekvapujúce, pretože pri nastavení vlády príliš nešetriť a pritom plniť ciele, má na výber pre ekonomiku a občanov zlé a ešte horšie opatrenia.
Dobrá konsolidácia má byť viacročná
„Podľa môjho názoru stále platí, že udržateľná konsolidácia by mala stáť najmä na výdavkovej strane. Teda je potrebné zlepšiť efektívnosť štátu, obmedziť plošné dotácie a neadresné transfery, či zreálniť výdavky v zdravotníctve a verejnej správe,“ povedal pre agentúru SITA analytik 365.bankTomáš Boháček. Na príjmovej strane vidí priestor skôr v lepšom výbere daní a boji proti únikom, než v plošnom zvyšovaní sadzieb.
Najľahšie opatrenia už padli a teraz nasledujú bolestivé škrty, varuje analytik
„Vyššie zdaňovanie práce alebo plošné zvyšovanie DPH by som považoval za kontraproduktívne, pretože by brzdilo už aj tak slabý ekonomický rast,“ skonštatoval Boháček. Dobrá konsolidácia má byť podľa neho viacročná, predvídateľná a nastavená tak, aby stabilizovala verejné financie, no zároveň neudusila domácu spotrebu a investície.
Základná sadzba DPH sa zvyšovať nebude
„Máme istý priestor pri majetkových daniach, ale tam treba byť opatrný, pretože nedomyslená adresnosť, resp. plošnosť, môže nie len doľahnúť na domácnosti, ale spôsobiť aj prehodnotenie investícií firiem a mať presah na realitný trh, ako predajov tak nájmov,“ dodal Boháček.
Kamenický zdôraznil, že základná sadzba DPH na 25 percent sa zvyšovať nebude, čím sa snažil rozptýliť obavy verejnosti i podnikateľov. Podľa jeho slov má konsolidačný balík stáť na troch pilieroch, a to zvýšení príjmov, znižovaní výdavkov a hľadaní úspor vo fungovaní samotného štátu.
„Niektoré nápady sú technicky nerealizovateľné, niektoré ťažšie realizovateľné,“ poznamenal minister, čím naznačil, že v koalícii stále existujú rozpory o konkrétnych opatreniach. Diskusia o konsolidácii verejných financií sa stala kľúčovou témou aj vzhľadom na vysoký deficit, s ktorým Slovensko dlhodobo zápasí.
Vláda schválila nové výdavky
Už v minulosti pritom vlády pri ozdravovaní verejných financií kombinovali úspory na strane výdavkov s navyšovaním daňových príjmov. Príkladom bolo zvyšovanie spotrebných daní, bankového odvodu či zavádzanie mimoriadnych odvodov pre vybrané sektory.
„Problémom rozpočtu štátu nie je nedostatok príjmov, ale nekontrolovaný rast výdavkov,“ zdôrazňuje hlavný analytik INESS pre verejné financie Radovan Ďurana. Kým príjmy z daní a odvodov sa v roku 2025 majú dostať na úroveň 36,7 % HDP, čo je výrazne viac ako v predkrízovom období, výdavky štátu vyskočili až na 48,5 % HDP.
Svetová banka bude mať nového partnera zo Slovenska, Keketi nastúpi do funkcie zástupcu guvernéra
Vláda pritom aj tento rok schválila nové výdavky za viac ako dve miliardy eur, čo analytici označujú za nezodpovedné. Pokiaľ sa vláda nesústredí na ozdravenie výdavkovej strany, podľa Ďuranu hrozí, že občania pocítia dôsledky v pomalšom raste miezd a celkovej prosperity.
Adresná energopomoc
INESS upozorňuje, že existujú konkrétne riešenia, ako deficit znížiť bez ďalšieho daňového zaťaženia. Patrí medzi ne napríklad zrušenie 13. dôchodku, obmedzenie univerzálnych príspevkov na deti, či návrat k adresnejším formám pomoci.
O adresnej energopomoci sa hovorí už tri roky, no štát napriek tomu dotuje energie pre 90 % domácností. Radovan Ďurana varuje aj pred ďalšími „škodlivými nápadmi“, ako je obmedzenie príspevkov do druhého piliera či nové sektorové dane.
Banky už dnes odvedú štátu až 42 % zo zisku a pripravované zdaňovanie reťazcov označuje za „absurdnú daň z neschopnosti štátu šetriť, ktorú nakoniec zaplatia spotrebitelia“. Podľa neho vysoké dane a nepredvídateľné podnikateľské prostredie odrádzajú investorov a brzdia rast domácej ekonomiky.
