Daň z pridanej hodnoty (DPH) bola skoro vždy súčasťou konsolidácie verejných financií. Je to podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) veľká daň, a teda aj zvýšenie zdanenia dokáže priniesť relatívne významnú sumu dodatočných zdrojov do rozpočtu.
Navyše, ak sa majú ozdravovať verejné financie aj cez vyššie príjmy, medzinárodné odporúčania sú práve cez zvyšovanie zdanenia spotreby, majetku a tzv. negatívne externality, a teda nie zdanenie samotnej tvorby novej pridanej hodnoty v ekonomike ako je napr. daň z príjmu alebo odvody zo mzdy.
Efektívnejšie dosahovanie sociálnych cieľov
„Prekvapením teda nie je skutočnosť, že súčasná konsolidácia sa bez úpravy DPH nezaobišla,“ konštatuje RRZ.
Ekonomická teória odporúča skôr zdanenie spotreby jednou sadzbou tak z dôvodu lepšieho výberu, ako aj menších narušení vzťahov v ekonomike. Dosahovanie sociálnych cieľov je efektívnejšie cez adresné výdavky zraniteľným skupinám, nie cez rôzne sadzby DPH, keďže tie sú plošné. A teda aj veľmi nákladné, napríklad lacnejšie potraviny, hotely, či reštaurácie pre každého.
Uťahovanie opaskov je realitou, parlament schválil vládny konsolidačný balíček (video)
Postupne oznamované zmeny viedli podľa rozpočtovej rady k tomu, že výnos DPH bude menej dôležitým opatrením z hľadiska dopadov na rozpočet, výber DPH bude nižší až o tretinu. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že časť vyššej DPH budú znášať samotné subjekty verenej správy a nie domácnosti, a čistý prínos úprav v DPH na zlepšovanie hospodárenia rozpočtu bude pravdepodobne nižší.
Aktuálny návrh spôsobil výrazné zníženie výnosu pre štát
DPH ako daň zo spotreby je vo všeobecnosti regresívna, t.j. relatívne silnejšie zaťažuje nízko a stredne príjmové skupiny než vyššie príjmové. Pôvodný návrh zmien DPH sa to snažil podľa RRZ kompenzovať znížením sadzieb na potraviny, lieky a energie. Avšak komplikujúce následné zmeny v sadzbách DPH podľa nových odhadov tento regresívny trend opäť posilnia.
Pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie. Rozpočtová rada upozorňuje na jej nedostatočnú transparentnosť
Prvotný návrh znamenal približne rovnaký percentuálny dopad na najvyššie tri a najnižšie tri príjmové decily domácností – pokles kúpnej sily o 1,48 % vs. 1,45 %. Aktuálny návrh presunom veľkých skupín služieb a tovarov do nižších sadzieb spôsobil podľa RRZ okrem samotného výrazného zníženia výnosu pre štát aj relatívne menší dopad na najvyššie tri príjmové decily domácností voči najnižším trom decilom – pokles o 0,41 % vs. 0,57 %, t.j. rozdiel v dopade až 27 %.
