Pozitívny trend zlepšovania finančnej situácie slovenských domácností, ktorý bol v roku 2023, sa v roku 2024 prakticky zastavil. Dôvodom bolo podľa Národnej banky Slovenska (NBS) spomalenie rastu miezd a opätovné mierne zvýšenie inflácie, pričom medziročný rast reálnej mzdy v druhom polroku 2024 klesol zo 4,4 % na 0,8 %. Reálna mzda naďalej zaostáva o 3,6 % za úrovňou spred začiatku zvyšovania inflácie v polovici roka 2021.
Domácnosti s nižšími príjmami pociťujú najväčšie obavy
Medzi domácnosťami vzrástla neistota ohľadom ďalšieho vývoja, najmä po prijatí konsolidačného balíka. Najväčšie obavy majú domácnosti s nižšími príjmami. Slabšia schopnosť sporiť sa prejavila poklesom miery úspor, keďže domácnosti pred zvýšením DPH urýchlili svoje nákupy a siahli na úspory. Očakáva sa však, že toto zhoršenie je len prechodné a reálny príjem domácností by mal od roku 2025 opäť mierne rásť.
Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti opäť kleslo. Predbehli nás aj krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali
Zhoršenie finančnej situácie nemalo podľa centrálnej banky vplyv na schopnosť domácností splácať úvery. Podiel zlyhaných úverov pri hypotékach zostáva nízky, pri spotrebiteľských úveroch nárast rizika bol len mierny. Domácnosti splácajúce hypotéky sú však citlivejšie na možné nepriaznivé zmeny, najmä ďalší pokles príjmov.
Zvýšené splátky hypoték zasiahli tisíce domácností
V roku 2024 sa reálne príjmy výrazne spomalili, zatiaľ čo počet ľudí so zvýšenými splátkami po refixácii hypoték ďalej rástol. Príspevok na zvýšenú splátku hypotéky ku koncu vlaňajška priznali pre približne 26-tisíc žiadateľov, čo je necelých 9 % všetkých domácností so zvýšenou splátkou.
Inflácia mení dovolenkové plány Slovákov, niektorí zostanú doma, iní skracujú pobyty
Vývoj rizikovosti retailových úverov odborníci z NBS modelovali v základnom a dvoch stresových scenároch. V základnom scenári by sa do rizika finančných ťažkostí mohlo dostať 3,8 % domácností s hypotékou a 8,0 % domácností so spotrebiteľským úverom.
Stresové scenáre varujú pred nárastom problémov
V stresových scenároch, pri náraste nezamestnanosti a prípadnom opätovnom raste inflácie, by sa do problémov mohlo dostať 7,2 % až 7,6 % domácností s hypotékou a 13,8 % až 13,9 % domácností so spotrebiteľským úverom. Hlavným zdrojom rizika je predpokladané zvýšenie miery nezamestnanosti.
Slovensko zaostáva v Indexe prosperity krajín Európskej únie, experti volajú po reformách
Očakáva sa, že od roku 2025 sa situácia domácností začne opäť zlepšovať, rast reálnych príjmov by mal zrýchliť a zvýšená citlivosť dlžníkov po období vysokej inflácie a úrokových sadzieb by mala postupne odznieť približne do konca roka 2027. Riziko finančných problémov by však mohlo podľa národnej banky výrazne narásť v prípade zhoršenia situácie na trhu práce alebo obmedzenia energopomoci.
