UniCredit Bank oslavuje tento rok 150. výročie založenia Živnostenskej banky. Práve na jej základoch totiž v Českej republike a na Slovensku táto banka v súčasnosti stojí.
História Živnostenskej banky sa začala písať v roku 1868. Išlo o banku pre Čechy a Moravu s výhradne českým kapitálom. Živnobanka pôsobila nielen ako ústredie záložní, ale tiež ako obchodná banka.
Začiatkom 20. storočia mala banka už 21 filiálok a 15 expozitúr, predovšetkým v rakúsko-uhorskej monarchii a na juhu Európy. Po vzniku prvej republiky odkúpila Živnostenská banka od nemeckých a rakúskych vlastníkov niekoľko priemyslových firiem. Obchodná tradícia a obozretné vedenie Jaroslavom Preissom, vtedajším riaditeľom, prispeli k prekonaniu ekonomicky zložitých dvadsiatych a tridsiatych rokov.
Jaroslav Preiss (1870-1946) bol považovaný za najmocnejšieho muža v krajine. Vyslúžil si prezývku „Žralok od Prašné brány“. Pod jeho vedením Živnobanka zažívala rozmach a bola hlavnou finančnou inštitúciou veľkých českých firiem. Hoci sa ničím neprevinil, bol po druhej svetovej vojne komunistami označený za jedného z najhorších nepriateľov štátu, zatkli ho a rok väznili. Zomrel dva dni po prepustení.
Kapitál stúpol na miliardy korún
V októbri 1945 mala Živnostenská banka akciový kapitál 396 miliónov korún, čo predstavovalo takmer 42 % akciového kapitálu všetkých obchodných bánk na našom území. V súčasnosti bilančná suma UniCredit Bank prekračuje 650 miliárd českých korún.
Za totality zostala Živnostenská banka jednou z mála finančných inštitúcií, ktoré vtedajšia politická moc zachovala. Na spojenie Československa s finančným svetom si štát ponechal aj jej londýnsku filiálku. Banka tiež získala do správy tuzexové účty. V roku 1988 vydáva vôbec prvú platobnú kartu v krajine.
Banka a jej privatizácia
Po páde komunizmu sa bez štátnej pomoci stala prvou privatizovanou bankou v strednej a východnej Európe v roku 1992 práve Živnostenská banka. Nemecká BHF Bank získala 40 % jej akcií, Medzinárodná finančná korporácia (IFC) nadobudla 12 % a zvyšných 48 % pripadlo fyzickým osobám a českým investičným fondom. Neskôr ju získala nemecká Bankgesellschaft Berlin a v roku 2002 už talianska banka UniCredit Italiano. Spojením s HVB Bank vzniká v roku 2007 v Čechách UniCredit Bank Czech Republic, na Slovensku sa obdobne spojili HVB a UniBanka.
O pár rokov neskôr prichádza ďalší míľnik. V roku 2013 sa cezhraničným bankovým zlúčením česká a slovenská UniCredit Bank spojili do jednej banky. Na 32 trhoch sveta, vrátane Českej republiky a Slovenska, obsluhuje skupina vďaka 95 tisícom zamestnancov 25 miliónov klientov.
Prerod na modernú banku
Živnostenská banka po vzniku československého štátu podľa riaditeľa UniCredit Bank Jiřího Kunerta zaujala vedúce postavenie v bankovníctve, ako aj v hospodárskom živote a dokázala sa rýchlo preorientovať na moderný štýl práce. „V uplynulých rokoch sme prežili niekoľko významných udalostí a úspechov. Prvé cezhraničné bankové zlúčenie českej a slovenskej pobočky, zjednotenie služieb pod silnú finančnú skupinu UniCredit Bank a budovanie silného korporátneho, privátneho a retailového bankovníctva,“ povedal Kunert, ktorý bol tiež dlhoročným riaditeľom Živnostenskej banky (od roku 1988).
Jiří Kunert v bankovej sfére začínal v rokoch 1976-1982 v Československej obchodnej banke. Medzi rokmi 1982 a 1986 pôsobil v londýnskej pobočke Živnobanky. V období 1986-1988 bol poradcom pre bankovníctvo na československom Federálnom ministerstve financií. Roku 1988 bol menovaný vrchným riaditeľom Živnostenskej banky. V roku 2001 pôsobil v slovenskej Poľnobanke, z ktorej sa neskôr stala UniBanka. V roku 2003 sa Kunert stal opäť generálnym riaditeľom Živnostenskej banky. V roku 2007 sa stal šéfom UniCredit Bank.
Plány a investície
Počas posledných niekoľkých rokov priniesla UniCredit Bank na trh viacero noviniek a inovácií. Posilnila distribučnú sieť, zaviedla koncept franchisingových obchodných miest, predstavila bezpoplatkový účet, priniesla svojim klientom jednoduché mobilné a internetové bankovníctvo, online predaj bankových produktov, zjednodušila procesy v retailovom, firemnom a investičnom bankovníctve a ďalej investuje do digitalizácie.
Digitalizácia je totiž kľúčovým pilierom strategického plánu UniCreditu na rok 2019. „Do inovácií výrazne investujeme, aby sme mohli predvídať a vychádzať v ústrety meniacim sa potrebám, správaniu a očakávaniu klientov. Klienti chcú rýchlosť, inovácie a jednoduchosť, preto chceme digitálnou transformáciou zlepšiť zákaznícku spokojnosť a zároveň zvýšiť efektivitu. V budúcnosti budeme investície smerovať do poskytovania služieb s vysokou pridanou hodnotou, ktoré využívajú relevantné dáta na prispôsobenie ponuky produktov a služieb v najvyššej možnej miere,“ skonštatoval riaditeľ divízie pre strednú a východnú Európu skupiny UniCredit Carlo Vivaldi.
