Zamestnávateľom by mali pravdepodobne od budúceho roka pribudnúť nové povinnosti súvisiace so zmenšovaním rodových rozdielov v mzdách žien a mužov.
Rezort práce chce totiž pripraviť v spolupráci so zástupcami sociálnych partnerov, zamestnávateľov, odborárov a neziskového sektora transpozíciu európskej smernice, ktorej úlohou je podporovať väčšiu rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami v oblasti odmeňovania za prácu.
Informoval o tom v piatok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Pozitívne dopady
Rozdiel v odmeňovaní mužov a žien dosahuje 20 % v neprospech žien. Tento rozdiel je ovplyvnený aj väčším počtom skrátených úväzkov žien ako mužov. Pri prepočte na hodinu predstavuje rodový mzdový rozdiel viac ako 18 %, pričom rozdiel v EÚ je približne 13 %.
Ženy zarábajú na Slovensku o takmer pätinu menej ako muži. Prečo je tomu tak?
Na Slovensku máme štvrtý najvyšší mzdový rodový rozdiel v celej únii. Najväčší rozdiel na úrovni 24 % je u žien vo veku 35 až 44 rokov, ktorý súvisí s rodičovskými povinnosťami žien.
Ženy majú o pätinu nižšie dôchodky ako muži, osamoteným ženám hrozí preto vyššie riziko chudoby v starobe
„Potrebujeme nastaviť pravidlá, ktoré tento rodový mzdový rozdiel budú zmenšovať. Spravodlivejšie odmeňovanie žien a mužov v ekonomike prináša pozitívne dopady, ako rast hrubého domáceho produktu, rast životnej úrovne rodín, najmä s jedným rodičom, pokles chudoby hlavne žien v seniorskom veku a sociálnej odkázanosti,“ vysvetľuje Ondruš.
Zákonná povinnosť pre zamestnávateľov
Zamestnávatelia budú musieť stanoviť transparentné pravidlá pre platový postup, taktiež zaručený prístup k informáciám o mzdách a odmenách.
„V praxi to bude znamenať, že bude existovať zákonná povinnosť pre zamestnávateľov stanoviť jasné, transparentné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré budú hovoriť o tom, ako sú zamestnanci odmeňovaní, ako sa vyvíjajú mzdy a ako je možné dosiahnuť vyššie mzdy ako sú nastavené v súčasnosti,“ vysvetlil štátny tajomník.
Pracovníci budú musieť presne vedieť, aké sú kritéria pre zvyšovanie platov alebo celej odmeny. Budú musieť byť zároveň zverejňované informácie o tom, ako sú stanovované odmeny a jej vnútorná štruktúra na konkrétnych pracovných pozíciách.
„Zamestnanci si tak budú môcť porovnať, či ich mzda vo vzťahu k výkonu je spravodlivo nastavená vo firme, resp. budú vedieť identifikovať na základe akých kritérií k mzdovým rozdielom dochádza,“ dodáva Ondruš.
Náhrada za nespravodlivé odmeňovanie
Nová smernica zavádza aj náhradu za nespravodlivé odmeňovanie. „Keď zamestnanec nadobudne pocit, že je nespravodlivo odmeňovaný na základe údajov od zamestnávateľa, bude môcť aj spätne vymáhať nespravodlivý mzdový rozdiel,“ zdôraznil Ondruš.
Ako ďalej dodal, premlčacie doby nesmú byť kratšie ako tri roky od termínu kedy zamestnanec zistil, že k takémuto nespravodlivému odmeňovaniu prišlo. Nároky si takto zamestnanci budú môcť robiť aj voči predchádzajúcemu zamestnávateľovi.
Rezort práce dokonca hovorí, že premlčacia doba by mohla byť nastavená aj na viac ako sú tri roky v EÚ legislatíve. Pri dokazovaní bude dôkazné bremeno presunuté zo zamestnanca na zamestnávateľa.
Prijatie podporných a informačných opatrení
Smernica tiež zavedie zákaz pýtať sa na predošlú mzdu zamestnanca na pracovnom pohovore. „Aby pravidlá fungovali, štáty budú musieť prijať rad podporných a informačných opatrení, súčasťou budú aj sankcie, ktoré budú mať odrádzajúci účinok,“ dodal Ondruš.
Ako zdôraznil, nemajú byť nepriateľským bičom na zamestnávateľov, ale v každom prípade opatrenia majú byť nastavené tak, aby sankcie odrádzali zamestnávateľov nedodržiavať pravidlá rovnakého odmeňovania. Jednou zo sankcií je právo zaviesť do národnej legislatívy právo verejného obstarávateľa vylúčiť z verejného obstarávania firmu, u ktorej bude dokázané porušovanie smernice či príslušnej legislatívy.
Na výškach pokút bude ešte rezort práce diskutovať s partnermi v rámci pracovnej skupiny. „Máme už predstavu aj o kontrolnom mechanizme, ale nechcem o tom hovoriť pred diskusiou s ostatnými partnermi. Chceme kombinovať vynucovanie so šírením informácií, vzdelávaním, podávaním pomocnej ruky,“ vyzdvihol Ondruš.
Posilnené odborové práva
Nebude to podľa neho jednoduché osobitne pre malé podniky, ktoré majú osobitné postavenie v tejto legislatíve. Nanovo sa budú definovať úlohy inšpekcie práce.
„Budeme čakať aj na návrhy zo strany sociálnych partnerov. Očakávame totiž, že budú posilnené odborové práva pri kontrole dodržania týchto pravidiel na podnikovej úrovni,“ doplnil.
Spomínanú smernicu prijal Európsky parlament v máji minulého roka a jej úlohou je posilňovanie uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentného odmeňovania a mechanizmov presadzovania.
Transpozícia európskej legislatívy si vyžiada zmeny nielen v zákonníku práce, ale aj v zákone o kolektívnom vyjednávaní, či v zákone o inšpekcii práce. „Časť smernice pravdepodobne nevložíme do existujúcich zákonov a vytvoríme aj nový zákon,“ uzatvoril Ondruš.
