Za rekordný deficit si môžeme sami, poskytovanie dávok všetkým bez ohľadu na ich potreby je vidieť v rodinnej politike, ako aj v 13. dôchodkoch

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
dlžník, peniaze, exekúcia, dane
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP, resp. zhruba 100 miliónov eur. No štát nakoniec skončil so schodkom za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, však prišla pandémia COVID-19 a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.

Ako konštatuje analytik INESS Radovan Ďurana, mohlo by sa zdať, že za takú veľkú sekeru môžu práve supernákladné covidové opatrenia, ale nie je to podľa neho celá pravda. „Skoro vyrovnaný rozpočet môžete dosiahnuť aj tým, že sa spoliehate na prudký rast daňových príjmov pre rast ekonomiky. Nastavíte výdavky takým spôsobom, že akékoľvek spomalenie ekonomiky vytlačí deficit do výšin. To je presne prípad Slovenska,“ hovorí analytik. Je to podľa neho dedičstvo nezodpovedného myslenia „musíme sa s občanmi podeliť o ekonomický rast“.

Dávky pre každého

Hoci v minulom roku vláde v snahe o konsolidáciu výrazne skomplikovala situáciu energetická kríza, za rekordný deficit v eurozóne si môžeme sami. „Na Slovensku je hlboko usadená politická kultúra, že hrdina je ten, kto pomôže všetkým a nie ten, kto pomôže núdznym. Prístup minulej vlády k energiám by sa dal ilustrovať heslom: Ani jeden bazén nemôže ostať nevyhriaty. Plošná pomoc všetkým, nech to stojí, čo to stojí,“ pokračuje Ďurana.

Poskytovanie dávok všetkým bez ohľadu na ich potreby je vidieť v rodinnej politike, ako aj v neobmedzenom nároku na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť, v 13. dôchodkoch, v školstve a iných sektoroch. Nie je to ani prejav sociálnej demokracie, je to podľa analytika prejav rozpočtového populizmu a politickej krátkozrakosti.

Ekonomika mierne rastie, avšak Slovensko skončí v roku 2023 s deficitom 7,3 miliardy eur. Každé šieste euro výdavkov mimo transferov z EÚ si musíme požičať. Keby sme zrušili rozpočtovo najvýznamnejšie ministerstvo práce so všetkými dávkami za 5 miliárd eur a ministerstvo vnútra so 40-tisícami zamestnancov, nestačilo by to podľa Ďuranu na vynulovanie deficitu. „Až v takom hlbokom probléme sme,“ varuje analytik.

Adresnosť je neznámou

Naskytá sa tak otázka, ako najefektívnejšie nastúpiť na cestu znižovania deficitu. Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora predstavila zoznam, ktorý 60-percentnú váhu pripísal zvyšovaniu daní. Znižovanie výdavkov bolo pre nich nutnou podmienkou konsolidácie.

Rozpočtoví populisti majú podľa Ďuranu inú metriku. Adresnosť sociálnych výdavkov je pre nich neznámou, preto sa musia zvyšovať dane a len dane. Hlavne rýchlo a mnohými opatreniami naraz. „Túto techniku už úspešne otestoval Kažimír po veľkej finančnej kríze. To, že sa tým spomalí biedny ekonomický rast, keď Európa stojí nad priepasťou recesie, nie je podstatné. Dôležité je plnenie volebných sľubov, ktoré vyhrávajú voľby. Každý sľub má svoju cenu,“ uvádza analytik.

  • Ak chcete 13. dôchodok aj pre tých dôchodcov, ktorí dostávajú dôchodok 1 700 eur mesačne, musíte zoškrtať druhý pilier. Teda zobrať dnešným sporiteľom tretinu budúcich úspor a poslať ich dnešným dôchodcom. Sporitelia dostanú za to budúci prísľub štátneho dôchodku z priebežného systému, ktorý v roku 2060 má mať stratu skoro 5 % HDP.
  • Ak nechcete reformovať štátne nemocnice, naďalej sľubovať neobmedzenú zdravotnú starostlivosť všetkým a platiť lekárom európske mzdy, zvýšite zamestnancom aj živnostníkom zdravotné odvody.
  • Ak chcete vyplácať rodičovský dôchodok a prídavky na deti a daňový bonus aj guvernérovi národnej banky, musíte zdaniť banky.
  • Ak chcete pokračovať v ilúzii lacných energií pre domácnosti, musíte k vyššie spomínaným daniam ešte viac zdaniť fajčiarov a konzumentov alkoholu.

„Dalo by sa pokračovať. Pre tento konsolidačný balíček už mám pomenovanie: Ako zabetónovať plytvanie vo verejných výdavkoch,“ konštatuje Ďurana. Bolo by podľa neho zavádzajúce tvrdiť, že okolnosti si ho vynútili a ešte viac zavádzajúce by bolo tvrdiť, že nastáva ozdravovanie verejných financií.

„Je to opäť nám dobre známy rozpočtový populizmus, so všetkým, čo k nemu patrí. Spomalenie ekonomického rastu, spomalenie rastu čistých miezd, menej slobody občanov,“ uzavrel Ďurana.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Radovan Ďurana
Firmy a inštitúcie INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz