Viac ako polovica Slovákov dostáva koncoročné odmeny alebo 13. plat, Česi sú na tom o niečo horšie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Plat, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Takmer polovica ľudí na Slovensku dostáva ku koncu roka odmeny alebo 13. plat. Všetky peniaze navyše minie iba necelá pätina z nich. V tomto smere sme o niečo zodpovednejší než Česi, prezrádza prieskum pre online investičnú platformu Portu.

Česi sú na tom o niečo horšie

Prelom rokov nie je iba o vyšších výdavkoch na Vianoce, pre mnohé domácnosti je aj obdobím vyšších príjmov. Takmer tretina ľudí totiž dostáva v tomto čase mimoriadnu odmenu, ďalších vyše desať percent sa teší z mimoriadneho platu. Nič nedostáva 57,2 % opýtaných (vlani to bolo 59,6 %), Česi sú na tom o niečo horšie, vyplýva z prieskumu pre online investičnú platformu Portu. Realizovaný bol prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.

Na Slovensku sa ho zúčastnilo 521 a v Česku 824 respondentov, zber dát prebiehal od 11. do 14. novembra. Koncoročný bonus sa najčastejšie pohybuje vo výške do 300 eur. O viac ako tisícku si prilepší iba 9 % tých, ktorí mimoriadny plat alebo odmenu dostávajú. V tomto sú na tom o niečo lepšie Česi, ktorí sa častejšie môžu tešiť z vyšších súm.

„Tento fakt logicky vyplýva z toho, že v Česku sú priemerné mzdy vyššie, než u nás. A keďže firmy často zamestnancom dávajú odmeny, ktoré korelujú s výškou ich platu, sú v Česku odmeny vyššie, i keď nie až také časté ako na Slovensku. V tom sa situácia oproti minulému roku zásadne nezmenila,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik Portu.

Ľudia z Prešovského kraja sú na tom najhoršie

Najčastejšie dostávajú koncoročné odmeny zamestnanci v Bratislavskom a Trenčianskom kraji, najhoršie sú na tom ľudia z Prešovského kraja, z ktorých dve tretiny nedostávajú nič. Podobne to vyzerá aj s výškou odmien. O viac ako tisícku si prilepší vyše 13 % Bratislavčanov, no iba 4,2 % ľudí z Prešovského kraja.

„Tieto výsledky kopírujú mzdovú situáciu v slovenských regiónoch. Ekonomicky silnejšie kraje dokážu ľuďom, ktorí v nich pracujú, ponúknuť nielen vyššie bežné platy ale aj štedrejšie finančné benefity,“ uvádza Marek Malina.

Odložiť si celú odmenu dokáže len málokto

Dobrou správou je, že veľká časť ľudí, ktorí koncoročné odmeny dostanú, si dokáže časť z nich odložiť. Všetko minie iba 17,9 % Slovákov a 23,2 % Čechov. V tomto sa situácia oproti vlaňajšku otočila, keďže vtedy boli Česi šetrnejší než našinci. Pre obe krajiny však i naďalej platí, že odložiť si celú odmenu alebo mimoriadny plat dokáže iba minimum ľudí.

„Výsledky prieskumu naznačujú, že Slováci sa snažia obnovovať si po období rýchleho rastu cien svoju finančnú rezervu. A to aj v kontexte avizovaného zvyšovania cien v súvislosti s rastom DPH a zavedením transakčnej dane. Viac šetriť totiž plánujú práve ľudia z chudobnejších regiónov, než napríklad z Bratislavy,“ vysvetľuje Marek Malina.

Tvorba finančného vankúša

Pri tvorení si finančného vankúša treba podľa analytika pamätať na rozdiel medzi peniazmi, na ktoré sa bude siahať priebežne a tými, ktoré sa môžu zhodnocovať roky. Tie prvé je vhodné držať na účtoch, ku ktorým má človek okamžitý prístup a ich zhodnocovanie nepodlieha výkyvom. Dlhodobú rezervu je možné investovať.

„Práve koncoročná odmena je dobrým základom, od ktorého možno investovanie odpichnúť. Napríklad, ak niekto vloží na začiatku 300 eur a po dobu 20 rokov pridá hoc len 20 eur mesačne, môže v neutrálnom scenári na konci počítať s úsporami vo výške 11 600 eur pri vklade 5100 eur. Dôležitá je však dlhodobosť a pravidelnosť investovania, nie je preto vhodné si takýmto spôsobom zhodnocovať peniaze, ktoré budem potrebovať o pol roka. Tie môžem mať pokojne uložené aj v banke na účte,“ dodáva Marek Malina.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marek Malina.
Firmy a inštitúcie Agentúra Ipsos