Aj keď v posledných rokoch úspory v bankách pre takmer nulové úrokové sadzby nezarábajú, väčšina úspor plynie práve na bankové účty. Ako povedal generálny riaditeľ Across Private Investments Maroš Ďurik, Slováci sú stále konzervatívni, čo ich oberá o zhodnotenie prostriedkov. „Väčšina úspor Slovákov sa v súčasnosti znehodnocuje, keďže na bankovom účte nedokážu zarobiť ani na infláciu. Jedinou cestou ako svoje úspory ochrániť pred každodenným znehodnocovaním, je priviesť väčšiu časť obyvateľov k pravidelnému investovaniu,“ komentoval pre agentúru SITA finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Za prvých šesť mesiacov tohto roka vzrástli úspory Slovákov v bankách podľa Ďurika o 1,3 mld. eur na 36,7 mld. eur. Najviac sa zvýšili peňažné prostriedky na bežných účtoch, a to o 1,2 mld. eur, čím sa ich podiel na úsporách Slovákov v bankách zvýšil na 50 %. V priemere zhodnotili Slováci za prvý polrok svoje vklady v bankách podľa Ďurika o 0,12 % pred zdanením. Reálne zhodnotenie vkladov, po zohľadnení inflácie na úrovni 2,5 % za prvých šesť mesiacov, dosiahlo takmer mínus 2,4 %. „Úročenie termínovaných vkladov nepresahuje 1,8 % ročne, aj to len pri sume vkladu nad 10 tis. eur a trvaní vkladu päť rokov,“ doplnil Búlik.
Podielové fondy rastú
Hodnota majetku v podielových fondoch vzrástla ku koncu júna na 8,4 mld. eur. Za prvý polrok podľa Ďurika zarobili Slováci v podielových fondoch v priemere 5,1 %. „Po vlaňajších mínus 3,5 % ide o slušný nárast,“ povedal Ďurik. Výsledné zhodnotenie však mohlo byť podľa neho vyššie, keby boli investície Slovákov rozložené lepšie a v správnych fondoch. Najobľúbenejšími podielovými fondmi Slovákov sú totiž zmiešané fondy, ktoré za prvý polrok dosiahli slabé výsledky.
Na základe vyše storočia vývoja finančných trhov a vývoja akcií podľa Búlika jednoznačne platí, že dlhodobo sú investície do akcií ziskové. „Samozrejme, aj v tejto oblasti existujú poklesy a rasty akciových titulov, avšak tie sa dajú limitovať pravidelným investovaním. Vtedy sa nákupná cena priemeruje a aj prípadný pokles vie byť vyvážený nasledujúcim rastom,“ povedal Búlik. Výnos pri akciových podielových fondoch v priemere dlhodobo presahuje podľa Búlika 7 až 10 % ročne, pri dlhopisových fondoch sa pohybuje okolo 1 až 4 %.
Nízke úspory sú rizikom
Slováci od konca 90. rokov do roku 2015 akoby podľa Búlika zabudli sporiť a miera úspor klesla z 12 % príjmu o celú tretinu na 8 %. Odvtedy však úspory výrazne rastú, napríklad v rokoch 2016 až 2018 narástli o 10,7 % oproti 2,6-percentnému rastu v EÚ. Priemerná hodnota úspory na hlavu je v súčasnosti podľa Búlika 13 300 eur a pri súčasnom tempe rastu by v roku 2022 mohla dosiahnuť úroveň 18 tisíc eur. „Nízka výška finančného majetku Slovákov vytvára riziká napríklad v prípade recesie alebo prasknutia realitnej bubliny,“ uviedol Ďurik.
Čo sa týka úverovania Slovákov, tak tempo zadlžovania sa podľa Ďurika spomalilo. Celkový objem úverov Slovákov v bankách dosiahol ku koncu júna 37,1 mld. eur. Po dlhých rokoch podľa Búlika kleslo tempo zadlžovania prvýkrát v decembri 2018 a odvtedy prakticky každý mesiac je nižšie tempo rastu úverov ako v predchádzajúcom roku. V posledných rokoch sa priemer rastu držal nad 12 percentami, tento rok však tempo kleslo na približne 10 %. Avšak Slováci sa stále podľa Búlika zadlžujú najrýchlejšie v eurozóne.
