Oklieštenie spotrebiteľských výdavkov počas koronakrízy je podľa analytikov VÚB banky také výrazné, že miera úspor pravdepodobne dosiahne v najbližších mesiacoch svoje historické maximá. Na Slovensku bola miera úspor pred nástupom koronakrízy zhruba na úrovni desiatich percent, čo bola najvyššia úroveň v tomto miléniu. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií z polovice apríla by miera úspor mala pre koronakrízu stúpnuť v tomto roku na historické maximum 17,4 percenta.
Očakávaný pokles v ďalších rokoch by sa mal podľa inštitútu zastaviť na úrovni 12 %, čo by bola stále výrazne vyššia miera úspor ako pred koronakrízou. Avšak dôležité bude podľa analytikov VÚB aj to, či príde druhá, prípadne ďalšie vlny nákazy.
Nie je kde míňať
Pre koronakrízu domácnosti výrazne prehodnotili to, akú časť svojho príjmu minú na spotrebu a akú časť ušetria. S tým, ako kríza postupovala, sa stále viac domácností uskromňovalo. Podľa prieskumov spoločnosti Actly podiel domácností na Slovensku, ktoré začali cielene znižovať svoje výdavky, dosiahol na konci marca 54 % a v polovici apríla to bolo 64 %.
Miera úspor v čase koronakrízy a nevyhnutného sociálneho odstupu rastie čiastočne aj preto, že domácnosti majú menej možností na utrácanie a čiastočne preto, že majú strach minúť celý svoj príjem.
Tvorba úspor je dôležitá z pohľadu dlhodobého ekonomického rastu, ako aj z pohľadu bankového sektora, pre ktorý sú vklady domácností najstabilnejší zdroj financovania.
Navyše, poplatky za spravovanie či sprostredkovanie spravovania podielových fondov, prípadne dôchodkového sporenia či životného poistenia domácností sa stávajú dôležitou časťou celkových príjmov bankového sektora. Aj preto je podľa analytikov VÚB dôležité monitorovať to, či a ako sa správanie domácností v tejto oblasti v aktuálnej kríze mení.
Na vývoj si musíme počkať
Otázkou je, či sa miera úspor po odznení krízy vráti na predkrízové úrovne alebo ostane na vyšších hodnotách dlhodobejšie. Odpoveď bude podľa analytikov VÚB závisieť od toho, či kríza zmení správanie domácností len dočasne alebo natrvalo.
Ak by išlo iba o dočasný vplyv, tak po kríze sa relatívne rýchlo vrátime nielen do predkrízového tempa rastu ekonomiky, ale aj k pôvodnému sklonu k úsporám, resp. spotrebe.
Ak však pôjde skôr o pomalší a neúplný návrat do predkrízového stavu, tak výsledkom zrejme bude nižší potenciálny rast ekonomiky s vyšším rizikom nezamestnanosti, a tým pravdepodobne aj vyššou tvorbou preventívnych úspor.
Spravte si prehľad
Práve ekonomické dosahy koronavírusu môžu podľa 365.bank mnohých priviesť k uvedomeniu si potreby cieleného vytvárania finančnej rezervy.
„Lepšie hospodáriť môžeme začať tak, že si spravíme prehľad vo svojich príjmoch a výdavkoch, vďaka čomu budeme vedieť, koľko míňame a koľko môžeme ušetriť,“ uvádza PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková.
Sumu, ktorú si budeme odkladať do rezervy, je dôležité si poslať podľa nej na sporenie hneď, ako nám príde výplata. Ideálne formou trvalého príkazu.
„Tým zabezpečíme aj pravidelnosť, ktorá je ďalším dôležitým momentom správneho prístupu k tvorbe finančných rezerv,“ hovorí Linda Valko Gáliková.
Treba komunikovať s bankou
Počas koronakrízy sa však niektoré rodiny dostali do takej situácie, keď sú nútené riešiť zásadnejšie finančné, materiálne alebo iné problémy. Pokiaľ má človek napríklad komplikácie so splácaním úveru, je dobré proaktívne komunikovať s bankou a nastaviť si nový splátkový kalendár, resp. využiť odklad splátok.
K prípadnému ďalšiemu zadlžovaniu je vhodné podľa Gálikovej pristupovať veľmi opatrne a nevytvárať ďalšie dlhy, ktoré by nás dostali do dlhovej špirály. Zbystriť pozornosť by sme mali aj pri rôznych na prvý pohľad lákavých ponukách od predajcov na nebankovom trhu.
Projekty so zbierkami
Ako reakcia na pandémiu koronavírusu a jej vplyvy zároveň vzniklo niekoľko projektov, ktoré organizujú zbierky potravín, oblečenia a poskytujú aj iné formy pomoci, ako napríklad psychologické a sociálne poradenstvo. Práve tieto môžu byť veľmi užitočné.
„O túto pomoc je potrebné požiadať, ak si to situácia vyžaduje. Aj z takejto skúsenosti sa po skončení krízy môžeme poučiť a zmeniť nastavenia a stereotypy, ktoré pre nás neboli prospešné. Môžeme sa na krízu pozerať aj tak, že nás priviedla k reorganizácii starých štruktúr osobnosti. Ide o tzv. posttraumatický rast, čo znamená, že človek pocíti potrebu zmeny a je k nej mimoriadne otvorený. V takýchto prípadoch môžeme hovoriť o úspešnom zvládnutí krízy,“ uzatvára psychologička Júlia Luptáková.
