Od utorkového dňa štát začína fungovať na dlh, pretože minie všetky dane a odvody vybrané od obyvateľov a firiem na Slovensku. Znamená to, že posledných šesť dní novembra a celý december si bude musieť požičiavať financie na pokrytie verejných služieb, platov zamestnancov, dôchodkov a sociálnych dávok. Informoval o tom analytik INESSRadovan Ďurana.
Príjmy rastú, ale…
Príjmy verejného sektora dosiahnu v roku 2025 rekordnú hodnotu 60,5 miliardy eur, čo predstavuje výrazný nárast oproti 34,5 miliarde eur v roku 2018.
Dôchodcovia „zaplatia“ 62 eur ročne, ale niektorí aj dve stovky. Konsolidácia bude mať nerovnomerný generačný dopad
Podiel príjmov verejnej správy na hrubom domácom produkte (HDP) sa zvýši na rekordných 43,6 %, čo je o 5 % viac než v roku 2018. Tento rast príjmov je spôsobený najmä vyššími daňami a poplatkami, zavedenými v posledných dvoch konsolidačných balíčkoch.
Škrty namiesto vyšších daní
Avšak hlavnou príčinou, prečo štát prechádza na hospodárenie na dlh, nie sú nízke príjmy, ale vysoké verejné výdavky. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007 až 2008 z 37 % na súčasných 48,5 %, čo je jeden z najrýchlejších nárastov v rámci Európskej únie. Tento podiel dokonca presahuje úroveň dánskeho štátu blahobytu, ktorý však dosiahol svoj status najprv vytvorením bohatstva, až potom vysokými štátnymi výdajmi.
Slovákov zasiahne „plesk“ daní, pocítia ho na nižších výplatách aj drahších potravinách - VIDEO
Z týchto dôvodov experti odporúčajú, aby konsolidácia verejných financií prebiehala prostredníctvom znižovania výdavkov a nie zvyšovania daní. Slovensko totiž nemá nízke dane a odvody, ktoré by mohli byť príčinou vysokého deficitu rozpočtu. Problém spočíva najmä v plytvaní a neadresnosti sociálnych transferov.
Podľa odborníkov by stačilo, aby súčasná vláda upravila veľkosť štátu na úroveň z rokov 2011 až 2012 alebo 2017 až 2018, keď verejné výdavky predstavovali približne 40 % HDP. Takéto opatrenie by umožnilo riešiť deficitné financovanie štátu bez potreby zvyšovať daňové zaťaženie obyvateľstva.
