Vláda prišla s myšlienkou emitovať dlhopisy pre obyvateľstvo. Ako hovorí finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar, nejde o nič prevratné ani nové. S rovnakou ideou sa pohrávala ešte v roku 2007 a chcela tak nadviazať na skúsenosti iných krajín.
„Koniec koncov, štátne dlhopisy pre obyvateľstvo tu boli aj ako náhrada za druhú vlnu kupónovej privatizácie v roku 1995,“ hovorí Škriniar.
Emisia štátnych dlhopisov
Emisia štátnych dlhopisov určených prednostne obyvateľstvu je podľa analytika rozumná. Štát tak má menšiu závislosť od finančného trhu, keď jeho dlhopisy kupujú banky, poisťovne, správcovia dôchodkových fondov či iné finančné inštitúcie pre svojich klientov. Štát môže zároveň získať lacnejšiu formu financovania, než má v súčasnosti.
Slovensko si požičalo ďalšie milióny, výnosová premiéra je podľa analytika vyššia
„Stačí, ak čistý výnos z dlhopisu bude pre obyvateľov vyšší, než čistý výnos z termínovaného vkladu v banke. To sa dá dosiahnuť napríklad voľbou typu dlhopisu, ale aj úpravou miery zdanenia výnosu či oslobodením od zdravotných odvodov,“ vysvetľuje Škriniar.
Výška výnosu
Spokojnosť obyvateľstva s kúpenými dlhopismi bude závisieť od ich cieľov, očakávaní a predovšetkým pochopenia fungovania dlhopisov. Prvou a zatiaľ nezodpovedanou otázkou je výška výnosu.
Výnos by mal byť pre obyvateľov vyšší ako pre nich dostupné alternatívy, teda úroky na vkladoch v bankách. Zároveň nemá byť vyšší ako súčasné výnosy štátnych dlhopisov, lebo by to pre štát nebolo ekonomické.
Slovensko predalo dlhopisy za 650 miliónov eur, analytik hovorí o pozitívnej správe
„Treba teda vyriešiť spôsob, ako sa tieto dlhopisy dostanú k širokým masám obyvateľstva, aby nebol nákladný. Náklady, či už na strane štátu alebo vo forme poplatkov, znižujú výnos,“ upozorňuje analytik.
Ak je cieľom štátu presun úspor z nevýnosných bežných účtov, kde štát z nulového úroku inkasuje nulovú daň i nulové odvody, môže byť podľa Škriniara požiadavka na nulovú daň i odvody pri štátnych dlhopisoch oprávnená.
Prístup k peniazom
Druhou otázkou podľa neho je, ako sa majitelia dlhopisov budú môcť dostať k peniazom, ak ich budú potrebovať skôr, ako je splatnosť dlhopisu.
„Lepší prístup k peniazom budú mať v prípade, ak budú dlhopisy obchodovateľné na burze. Burza je totiž miestom, kde sa dá dlhopis kedykoľvek predať a kúpiť. Vtedy však zistia, že je rozdiel medzi nominálnou a trhovou cenou. Nominálna cena je uvedená na dlhopise a vyplatená v čase splatnosti. Trhová cena závisí od aktuálnych podmienok na trhu a môže byť nižšia aj vyššia ako nominálna,“ pripomína Pavel Škriniar.
Splatnosť dlhopisov
Treťou otázkou je splatnosť dlhopisov.
Koncentrácia konsolidácie až do druhej polovice volebného obdobia predstavuje riziko, upozorňuje rozpočtová rada
„Bežní bankoví klienti sú zvyknutí na ročné termínované vklady a dlhšie horizonty ako päť rokov si neraz ani nevedia predstaviť. Pri projektoch, ktoré majú byť financované štátnymi dlhopismi, býva čas výstavby rozhodne dlhší ako rok či dva. Ak štát zvolí krátku splatnosť, naruší to financovanie projektu. Ak zvolí projektu zodpovedajúcu splatnosť dlhopisov, nemusia o ne ľudia prejaviť záujem,“ hovorí analytik.
Skúsenosti Slovákov
Aktuálne skúsenosti Slovákov s investíciami do dlhopisov nie sú zanedbateľné. V korporátnych dlhopisoch majú vložené podľa Škriniara približne 4 mld. eur. Tieto dlhopisy sa však od štátnych líšia vo vyššom riziku nesplatenia.
Je tak otázne, či títo skúsení investori s vyššou toleranciou k riziku budú mať záujem o nízkorizikové a teda i menej výnosné štátne dlhopisy.