Slovenské firmy sa síce do odpočtu na výskum a vývoj zapájajú stále pomaly, no ich počet postupne rastie. Najnovšie spory o zamietnuté žiadosti technologických spoločností o dotácie z Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) však odhalili problém, ktorý môže brzdiť inovácie na Slovensku.
Ako upozorňujú odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko, ktorá firmám pomáha v oblasti odpočtu na výskum a vývoj ,vo viacerých prípadoch vzniká konflikt medzi možnosťou čerpať štátny grant a zároveň si uplatňovať daňový odpočet na výskum a vývoj. Práve táto nejednoznačnosť legislatívy podľa nich vytvára riziko, ktoré firmy odrádza od investovania do inovácií.
Firmy sú v komplikovanej situácii
APVV každoročne vyhlasuje výzvy na podporu projektov naprieč odbormi vedy a techniky, pričom cieľom je zvýšiť kvalitu výskumu prostredníctvom súťaže všetkých žiadateľov v konkurenčnom prostredí a v súlade s vládnou stratégiou inteligentnej špecializácie. Zapojenie do výziev je podmienené osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.
Hoci jeho získanie firmám formálne nebráni využívať daňový odpočet, problém podľa odborníkov nastáva v momente, keď sú výsledky výskumu predávané ďalej. Či už ide o zákazkový vývoj alebo vnútropodnikové služby. Najhoršie sú na tom R&D centrá globálnych spoločností, ktoré pre materské firmy vyvíjajú know-how. Keďže takmer 100 % ich aktivít patrí medzi vývoj pre externého vlastníka výsledkov, zákon ich prakticky vylučuje z uplatňovania odpočtu.
Stačil jeden jednoduchý list a Slováci začali priznávať dane, nejde o zanedbateľné peniaze
„Rozumieme dôvodom, prečo legislatíva zabraňuje zdvojenému uplatňovaniu odpočtu na tú istú činnosť,“ hovorí odborník na odpočet na výskum a vývoj zo spoločnosti Ayming Slovensko Marek Repko.
Podľa neho však zákon nereflektuje kľúčový rozdiel, a to či si daňovník, ktorý kupuje know-how, odpočet reálne uplatnil, alebo či tieto náklady vôbec zahŕňal medzi uznateľné výdavky. Výsledkom je situácia, v ktorej musia firmy zvažovať, či sa vôbec zapoja do dotačnej výzvy, ktorá im môže znemožniť využívanie odpočtu až na šesť rokov.
Strata odpočtu môže firmy ohroziť
Pre nadnárodné centrá, ktoré sú súčasťou interných rozhodovacích procesov a súťažia o nové projekty v rámci svojich skupín, môže byť strata odpočtu zásadným handicapom. Repko pripomína, že veľké firmy čerpajú približne 75 % celkovej úspory, ktorú odpočet generuje. „Touto zbytočnou komplikáciou ich dostávame do nevýhodnej situácie, na ktorú v konečnom dôsledku doplatíme my všetci,“ zdôrazňuje.
Odborníci zo spoločnosti Ayming preto navrhujú, aby legislatíva umožnila dohodu medzi predávajúcou a kupujúcou stranou, kto si odpočet uplatní. Zároveň odporúčajú zrušiť obmedzenie pre držiteľov osvedčenia, ktorí predávajú výsledky výskumu do zahraničia, a umožniť uplatňovanie odpočtu aj pri vnútroskupinových službách naprieč krajinami. Podľa Repka ide o nevyhnutné kroky, aby Slovensko nestrácalo konkurencieschopnosť v oblasti inovácií.
Slovensko míňa na sociálny systém najviac za 15 rokov, rýchle starnutie krajiny môže zvrátiť doterajšie výhody
Daňový odpočet na výskum a vývoj pritom predstavuje jeden z najflexibilnejších nástrojov podpory inovácií. Firmy môžu opätovne uplatniť 100 % výdavkov na vlastné projekty a znížiť daňový základ o 21 až 24 %. Neexistujú pritom sektorové ani veľkostné limity a nárok vzniká automaticky.
Nesprávne uplatnenie však môže firmám spôsobiť vážne problémy. O to viac, ak aktuálne nastavenie zákona vytvára chaos v tom, kto a za akých podmienok môže tento nástroj využiť.
