Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo vlani do zápornej hodnoty a podobne by to malo byť aj tento rok.
Tým, že sú Slováci zvyknutí nechať dlhodobo ležať svoje úspory na bežných a termínovaných účtoch, pripravujú sa o zhodnotenie. V minulom roku sa ku koncu novembra vklady Slovákov v bankách zhodnotili hrubým ročným úrokom 0,28 %. Po zohľadnení inflácie sa reálne zhodnotenie vkladov v bankách posunulo podľa vyjadrení spoločnosti Across Private Investments do zápornej hodnoty, konkrétne na približne mínus 1,8 %. Analytik J&T Banky Stanislav Pánis si myslí, že podobne by to malo byť aj tento rok.
Najviac rástli bežné účty
Aj napriek takémuto vývoju zostávajú bežní Slováci pri zhodnocovaní úspor podľa Acrossu naďalej veľmi konzervatívni. Vklady Slovákov v minulom roku vzrástli o 1,6 mld. eur na 35,5 mld. eur na konci novembra. Najviac rástli vklady obyvateľstva na bežných účtoch, a to o 1,8 mld. eur, na úkor vkladov so splatnosťou nad jeden rok, kde bol pokles o 0,4 mld. eur.
Ako doplnil Pánis, investovanie na Slovensku stále nie je takým štandardom ako v západných krajinách. Dominujú bankové vklady, ktoré tvoria zhruba dve tretiny. Napriek tomu, že Slováci sú stále konzervatívni v oblasti investícií, postupne sa tento trend podľa Pánisa mení a klasické bankové vklady pomaly klesajú. Hoci sú bankové vklady relatívne bezpečnou investíciou, reálne na nich klient podľa neho prerába.
Finančná situácia sa zlepšila
Vďaka priaznivej ekonomickej situácii – rýchlemu rastu miezd a pokračujúcemu rastu zamestnanosti – stúpli vlani vklady domácností na Slovensku podľa hlavnej analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej približne o 7 %. Rast vkladov sa zrýchlil podľa nej najmä v druhom polroku 2018. „Slováci si vďaka vyššiemu disponibilnému príjmu mohli dovoliť viac minúť, ale aj viac usporiť,“ skonštatovala Valachyová.
To, že sa finančná situácia Slovákov zlepšila, potvrdil aj vedúci oddelenia produkt manažmentu v Tatra Asset Managemente Martin Smrek. „Tempo rastu miezd za rok 2018 sa priblížilo k 6,5 %. Takýto rast miezd sme nezažili posledných desať rokov. Pozitívom je, že sa očakáva ďalší rast miezd na Slovensku aj v roku 2019, a to nominálne až o 7 %,“ skonštatoval Smrek.
Platy rastú a aj vklady
Slovenská ekonomika podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika už niekoľko rokov za sebou rastie výrazným tempom cez 3 % ročne. Ešte zásadnejší je podľa neho však fakt, že platy rastú rýchlejšie ako ekonomika. V rokoch 2015 a 2016 rástli priemerne o vyše štyri percentá, v roku 2017 až o 6,6 % a podľa predbežných údajov si podobne platovo polepšili Slováci aj v minulom roku. Pritom rast platov sa týkal všetkých ôsmich slovenských krajov.
Finančná situácia Slovákov sa tak v posledných troch rokoch podľa Búlika výrazne zlepšila, čo vidieť aj na domácej spotrebe. Ide o kombináciu rekordne nízkej nezamestnanosti a rastúcich príjmov. „Je dobrou správou, že sa nárast príjmov konečne pretavil aj do rastu úspor. V posledných dvoch dekádach sme totiž boli svedkami opačného trendu, výrazného poklesu úspor. Kým v roku 1997 si slovenské domácnosti odkladali až 14 % príjmov, v roku 2006 to už bolo len necelých 6 %,“ skonštatoval Búlik.
Vklady by mali ďalej rásť
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová predpokladá, že vklady obyvateľstva budú aj naďalej rásť. „Počítame s tempom rastu okolo 6 %,“ doplnila Valachyová. Podľa ekonomického analytika Tatra banky Tibora Lörincza objem vkladov bude rásť, kým sa bude zlepšovať ekonomika. Avšak podľa Búlika je rozumné v banke držať finančnú rezervu, ale určite nie všetky úspory.
Vklady v bankách majú podľa hovorkyne Slovenskej sporiteľne Marty Cesnakovej niekoľko výhod, ako napríklad ochranu samotného vkladu, ktorú garantuje Fond na ochranu vkladov, jednoduchú dostupnosť prostriedkov, možnosť platiť bezhotovostne vo väčšine obchodných miest. Zároveň podľa nej prispievajú k budovaniu návyku pre pravidelné odkladanie si peňazí na horšie časy a iné.
Zvýšia sa úroky?
Úročenie vkladov aj úverov bude závisieť od politiky Európskej centrálnej banky a tá by ešte v tomto roku mala zostať podľa Valachyovej uvoľnená. Prvé zvýšenie úrokov Európskej centrálnej banky by mohlo prísť podľa analytičky koncom roku 2019. „Ale bude to závisieť od viacerých faktorov, vrátane tempa rastu svetovej ekonomiky a eurozóny nevynímajúc,“ doplnila Valachyová.
Aktuálne žijeme podľa Smreka v prostredí nulových sadzieb. Bežné vkladové produkty v takomto prostredí nedokážu podľa neho ochrániť peniaze klientov pred infláciou. „To je veľký problém, ktorý si väčšina ľudí neuvedomuje. Na jednej strane tvrdia, že sú príliš konzervatívni, aby využívali investičné produkty. Na druhej strane ich peniaze vplyvom inflácie strácajú reálnu hodnotu,“ poznamenal Smrek.
Inflačný cieľ Európskej centrálnej banky sa nachádza na úrovni dvoch percent. Aj pri jeho dodržaní môžu peniaze uložené na bežných účtoch stratiť podľa Smreka po piatich rokoch viac ako 10 % z reálnej hodnoty. „Vplyvom inflácie tak bude mať po piatich rokoch dnešných 100 eur reálnu hodnotu dnešných 90 eur. Liekom na infláciu môže byť práve investovanie. Obdobie nulových sadzieb tu s nami určite ešte nejaký čas bude, táto skutočnosť sa v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení,“ dodal Smrek.
