Slovensko od roku 2015 pravidelne zlepšuje skóre otvorenosti rozpočtového procesu verejnej správy. V celosvetovom hodnotení Open Budget Survey sa v vlani umiestnilo na 24. mieste.
Zapojenie občanov do procesu
To je podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) najlepšie spomedzi krajín Vyšehradu. Napriek tomu existujú oblasti, v ktorých výraznejšie zaostávame.
Ak sa chceme dostať do svetovej špičky, treba podľa inštitútu najmä zverejňovať rozpočtové dokumenty vo verziách zrozumiteľných pre bežných ľudí, zapojiť občanov do tvorby a kontroly rozpočtu, ako aj posilniť dohľad nad rozpočtovým procesom.
Pre zlepšenie hodnotenia transparentnosti je potrebné zverejňovať podrobnejšiu polročnú správu o plnení rozpočtu verejnej správy.
Neúplná polročná správa
V júli 2020 ministerstvo financií zverejnilo tlačovú správu s čiastočnými informáciami, čo však podľa inštitútu nespĺňa kritériá polročnej správy.
Do dokumentu je potrebné zahrnúť najmä údaje o stave príjmov, výdavkov a bilancie verejnej správy ku koncu júna v porovnaní s rozpočtovanými údajmi, odhady koncoročných údajov, makroekonomické predpovede, prehľad uskutočnených a plánovaných zmien v rozpočte, ako aj údaje o verejnom dlhu.
Okrem toho je potrebné zostavovať a zverejňovať kľúčové dokumenty týkajúce sa rozpočtu verejnej správy vo verzii ľahko zrozumiteľnej pre bežných občanov.
„Prvý krok spravila vláda už v decembri 2020, keď zverejnila prehľadnú verziu schváleného rozpočtu. V tomto trende treba pokračovať aj pri ďalších dokumentoch ako sú program stability alebo návrh rozpočtu verejnej správy. Tie sú dnes čitateľné najmä pre odborníkov, obyčajný človek sa v nich ľahko stráca. Dobrou medzinárodnou praxou je, ak vláda zverejňuje tieto dokumenty aj v podobe, ktorej ľahko porozumie bežný občan,“ uviedol Peter Goliaš, ktorý v roku 2021 zostavoval hodnotenie za Slovensko.
Otvorené diskusie na vybrané témy
Pre zlepšenie hodnotenia dohľadu nad rozpočtovým procesom je potrebné podľa inštitútu posilniť kompetencie Národnej rady SR pri schvaľovaní rozpočtových dokumentov, ako aj posilniť aktivity, vplyv a otvorenosť Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Predstavitelia NKÚ a RRZ by sa napríklad mali podľa ekonomického inštitútu najmenej päťkrát ročne zúčastňovať diskusií parlamentných výborov k najdôležitejším zisteniam kontrol, resp. k návrhom politík s významným dopadom na verejné financie.
Pre zlepšenie zapojenia občanov je potrebné posilniť organizovanú účasť verejnosti pri zostavovaní a prerokovaní kľúčových rozpočtových dokumentov, ako sú program stability, návrh rozpočtu verejnej správy alebo stanovisko NKÚ k návrhu záverečného účtu.
Predstavitelia mimovládnych organizácií, resp. jednotliví občania, osobitne zo sociálne alebo zdravotne znevýhodnených skupín, by mali mať možnosť otvorenej diskusie na vybrané témy s predstaviteľmi vládnych orgánov a parlamentu.
