Slovensko počas posledného roka výrazne zvýšilo svoju závislosť na financovaní zo zahraničia. Ako ďalej uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš, podľa aktuálnych údajov bol v októbri podiel štátneho dlhu v rukách nerezidentov 53,4 %. V porovnaní so situáciou spred roka sa závislosť zvýšila o 6,1 percentuálneho bodu. Je to podľa analytika jedno z historicky najvyšších čísiel.
Od minulej jesene sa pomer medzi financovaním z domácich zdrojov a zo zahraničia prakticky podľa analytika otočil. Kým v októbri 2023 mali rezidenti podiel na celkovej držbe vládnych dlhopisov takmer 53 % a nerezidenti niečo cez 47 %, tak po roku to bolo cez 53 % v prospech nerezidentov a necelých 47 % na strane rezidentov. „Financovanie z domácich zdrojov obvykle prináša väčšiu dlhodobú stabilitu,“ konštatoval Gábriš.
Nárast dlhového financovania
Štát ku koncu minulého mesiaca dlhoval domácim aj zahraničným investorom vo forme finančných záväzkov zhruba 73,4 miliardy eur. Väčšina z toho bola formou vládnych dlhopisov v objeme 69,3 miliardy eur. Štát si tento rok už prostredníctvom vládnych dlhopisov napožičiaval v nominále takmer 13 miliardy eur. Do konca roka nás zrejme čaká ešte jeden aukčný predaj.
Slovensko sa úspešne vrátilo na medzinárodné kapitálové trhy, predalo štátne dlhopisy za dve miliardy eur
Štátu v tomto náraste dlhového financovania pomáha podľa Gábriša uvoľnená dlhová brzda po voľbách, nárast hotovostnej rezervy, ako aj stále relatívne dobré externé prostredie.
„Na finančných trhoch sme zatiaľ nevideli väčšiu turbulenciu. Napriek tomu si už musí štát požičiavať drahšie, keďže nulové či záporné úrokové sadzby sú minulosť,“ pokračoval analytik.
Hrubý dlh
Aktuálne uvoľňovanie menovej politiky ECB preto prichádza vláde podľa neho celkom vhod. Napriek tomu budú platené úrokové náklady na obsluhu dlhu podľa Gábriša definitívne vyššie ako sme boli zvyknutí v predchádzajúcej dekáde. K rastu hrubého dlhu prispelo aj vytvorenie väčšej hotovostnej rezervy.
Slováci budú môcť investovať do štátnych dlhopisov, na ich distribúcii sa bude podieľať päť najväčších bánk
„Ako sa nedávno ukázalo až do výšky nadpriemernej úrovne 8 % HDP. To je pravdepodobne jedna z najvyšších úrovní aké sme mali,“ poznamenal analytik. Znižovanie hrubého dlhu sa preto bude môcť realizovať aj cez zníženie tejto rezervy, ak to situácia dovolí.
„Dôveryhodné a stabilné verejné financie sú preto dôležité. Momentálne pri desaťročnom dlhu ešte stále platíme druhú najvyššiu rizikovú prirážku v Eurozóne po Taliansku,“ uzavrel Gábriš.
