Slovensko dopredalo dlhopisy za takmer 80 miliónov eur, požičalo si aj ďalšie finančné prostriedky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, dlhopisy
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Slovensko si požičalo ešte ďalšie finančné prostriedky. Ako ďalej informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), v utorkovom pokračovaní tohto týždňových aukcií štátnych bondov v nekonkurenčnej časti štát dopredal dlhopisy za 79,6 mil. eur. K dispozícii bola pritom suma 135,4 mil. eur.

V pondelkovej aukcii v rámci konkurenčnej časti si Slovensko požičalo na finančnom trhu 807,8 mil. eur. Dopyt pritom dosiahol 1,71 mld. eur. Celkovo tak tohtotýždňové aukcie dosiahli sumu 887,4 mil. eur.

Priemerné akceptované výnosy klesali

Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš skonštatoval, agentúra v pondelok ponúkla dlhopisy so splatnosťou od roku 2028 po rok 2047, pričom priemerné akceptované výnosy klesali. Pri 9-ročných dlhopisoch klesol výnos o 21 bázických bodov oproti januárovej aukcii.

Pri trojročnej splatnosti klesol výnos asi o 17 bodov na niečo vyše 2,42 % p.a. To podľa Gábriša zvyšuje rozdiel oproti pripravovanej retailovej emisii, ktorá by sa mala ponúkať s čistým výnosom 3 % p.a. pri dvojročných dlhopisoch a 3,3 % p.a. pri štvorročných. Rozdiel v hrubom výnose je tak zhruba 133 až 151 bázických bodov v prospech retailových dlhopisov.

Dve protichodné tendencie

Ak by sme interpolovali trojročný výnos z ponúkaných retailových dlhopisov, tak rozdiel oproti výsledku pondelkovej aukcie trojročného dlhu by bol až 146 bázických bodov. „To na jednej strane robí ponuku dlhopisov zaujímavou. Na druhej strane to znamená priplatenie si za požičiavanie peňazí a v konečnom dôsledku zrejme vyššie náklady na pôžičku minimálne o niekoľko miliónov na celom horizonte,“ povedal Gábriš.

Finančné trhy sú podľa jeho slov pod vplyvom očakávaného pokračovania znižovania úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou. No na druhej strane geopolitická neistota a riziko tlaku na rast verejných výdavkov spojených s obranou v Európe môže potlačiť podľa Gábriša výnosy, eventuálne rizikové prirážky, v ďalších týždňoch nahor. „Proti sebe teda môžu pôsobiť dve protichodné tendencie,“ dodal Gábriš.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marek Gábriš
Firmy a inštitúcie ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidityČSOB Československá obchodná bankaECB Európska centrálna banka