Slovensko sa rýchlo približuje k dôchodkovej kríze. Ako vyplýva z analýzy Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank, slovenská populácia starne jedným z najrýchlejších temp v celej Európskej únii.
V priebehu najbližších 25 rokov sa počet ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu zníži z dnešných 3,3 na 1,8. Ruka v ruke s demografiou rastú aj verejné výdavky na dôchodky, ktoré už dnes výrazne prevyšujú úroveň zodpovedajúcu vekovej štruktúre obyvateľstva.
Výdavky na dôchodky rastú alarmujúcim tempom
Slovensko podľa analytika vydáva na dôchodky 8,9 % HDP, čo je viac než priemerný výdavok krajín V4, a to aj napriek tomu, že má mladšiu populáciu. Kým starnutie obyvateľstva je dlhodobý trend, tempo rastu výdavkov na dôchodky v posledných rokoch je alarmujúce. Len medzi rokmi 2019 a 2023 vzrástli o 1,6 % HDP. Vlani sa výplaty dôchodkov, vrátane 13. dôchodku a rodičovského bonusu, zvýšili medziročne o 25 %, pričom ekonomika rástla len o 5,8 %.
Indexové fondy dôchodkového sporenia sú podľa analýzy NBS najviac ohrozené trhovou volatilitou
Z analýzy vyplýva, že problémom nie je len demografia, ale aj nadpriemerná výška dôchodkov v pomere k príjmom. Medián príjmu Slovákov nad 65 rokov bol v roku 2023 dokonca o 6 % vyšší ako príjem mladších ročníkov. To je podľa Koršňáka unikátne nielen v regióne, ale aj v celej EÚ.
Náhrada príjmu je na Slovensku výrazne nad priemerom
Miera náhrady príjmu dôchodkom dosiahla na Slovensku 77 %, pričom európsky priemer je 61 %. Je to miera, v akej dôchodky nahrádzajú príjem v období pred nástupom do dôchodku. Eurostat túto mieru náhrady meria ako pomer mediánu príjmu dôchodcov vo veku 65 – 74 rokov k mediánu príjmu z práce populácie vo veku 50 – 59 rokov.
Môže byť druhý pilier pre niekoho nevýhodný? Odborník odporúča podrobnú kalkuláciu - ROZHOVOR
Aj keď Slováci odchádzajú do dôchodku o niečo skôr než je priemer EÚ, dôchodok poberajú kratšie. Problémom teda nie je podľa analytika dĺžka poberania, ale jeho výška. Zatiaľ čo v iných krajinách sa dôchodky postupne prispôsobujú ekonomickým možnostiam, Slovensko ide opačným smerom.
Vláda zasahuje do druhého piliera, problém však nerieši
„Súčasná vláda sa snaží riešiť deficit dôchodkového systému zásahmi do druhého piliera,“ uviedol Koršňák. A to napríklad presmerovaním časti úspor späť do priebežného systému. To však problém podľa analytika len odsúva do budúcnosti. Vláda navyše neplánuje počas volebného obdobia znížiť deficit pod 3 % HDP, čo znamená pokračovanie vysokej zadlženosti.
Reformy slovenskému dôchodkovému systému pomohli, Achillovou pätou však zostáva zhoršujúca sa demografická perspektíva
Koršňák upozorňuje, že štedré dôchodky na úkor investícií a vzdelávania znižujú dlhodobý rastový potenciál Slovenska. Kým v súčasnosti je Slovensko ešte pod priemerom EÚ v podiele seniorov, už do roku 2050 sa zaradí medzi najstaršie ekonomiky únie. Udržateľnosť dôchodkového systému si preto nevyhnutne vyžiada zásadné a nepopulárne reformy.
