Slovensko čakajú mimoriadne ťažké roky, ekonomický rast sa spomalí aj podľa Inštitútu finančnej politiky

Dôvodom je oslabený zahraničný dopyt, najmä v dôsledku colných sporov USA, ktoré sa prenášajú na európsky obchod.
Peniaze euro pomoc financie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovenská ekonomika v najbližších rokoch spomalí aj podľa najnovšej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa nich vzrastie hrubý domáci produkt v roku 2025 len o 0,8 percenta. Dôvodom je oslabený zahraničný dopyt, najmä v dôsledku colných sporov USA, ktoré sa prenášajú na európsky obchod a zasahujú aj slovenský automobilový priemysel.

Domáci dopyt síce podrží spotreba domácností, keďže mzdy by mali aj po zohľadnení inflácie stúpnuť o 2,3 percenta, avšak konsolidácia verejných financií zníži ochotu ľudí míňať a prinúti ich čerpať z úspor.

Trh práce by mal ostať stabilný

Investície bude poháňať najmä plán obnovy a eurofondy, ktoré v roku 2026 dosiahnu kulmináciu. Vtedy by mal rast HDP zrýchliť na 1,3 percenta. Podľa IFP však ekonomika zostane brzdou zahraničného obchodu a zásadnejšie oživenie exportu príde až v roku 2027, keď sa rozbehne výroba automobilky Volvo.

V tom istom období sa však investície prepadnú pre ukončenie Plánu obnovy a časť ekonomickej aktivity sa presunie do dostavby nemocníc. Trh práce má podľa prognózy zostať stabilný, no s viditeľnými limitmi.

Reálne mzdy sa zvýšia len minimálne

Zamestnanosť v rokoch 2025 a 2026 prakticky stagnuje a nezamestnanosť sa zvýši na 5,6 percenta. Dôvodom je nepriaznivá demografia, ktorá znižuje počet pracovne aktívnych ľudí. Firmy budú čeliť nedostatku pracovníkov, čo bude tlačiť mzdy nahor, no na druhej strane konsolidačné opatrenia budú tlmiť možnosti rastu platov, najmä vo verejnom sektore.

Reálne mzdy sa v budúcom roku zvýšia len minimálne, keďže inflácia opäť zrýchli. Ceny tovarov a služieb majú v roku 2025 vzrásť o 4,1 percenta, v roku 2026 dokonca o 4,4 percenta. Infláciu potiahnu vyššie ceny energií, ktoré sa postupne vracajú na trhovú úroveň, či januárové zvýšenie DPH.

Prognóza upozorňuje na riziká

Časť tlaku síce zmierni adresnejšia pomoc so zaplatením cien energií, no aj tak zostane rast cien citeľný. IFP predpokladá, že dlhodobo sa inflácia bude stabilizovať, no cenová hladina bude rásť rýchlejšie pri službách než pri tovaroch.

Prognóza zároveň upozorňuje na viaceré riziká. Negatívne prevažujú nad pozitívnymi – medzi najvážnejšie patrí neistý vývoj svetového obchodu a možné nevyčerpanie zdrojov z Plánu obnovy. Pozitívnym faktorom môže byť vyšší fiškálny stimul v Nemecku či rast obranných výdavkov, no ten slovenskú ekonomiku ovplyvní až s časovým odstupom.

Slovensko tak podľa IFP čakajú najbližšie roky pomalého rastu, pri ktorom budú verejné financie zväzovať ruky vláde a demografia oslabovať potenciál trhu práce. Ekonomika sa bude musieť opierať o eurofondy a investície, no dlhodobo jej chýbajú nové rastové impulzy.

Firmy a inštitúcie: IFP Inštitút finančnej politiky