Slovenská ekonomika by v tomto roku mohla medziročne vzrásť o 2 %. Zdrojom rastu bude podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka spotreba domácností, ktorá by sa po niekoľkých slabších kvartáloch mohla opäť vrátiť k rastu.
Pomôže jej zvyšovanie nominálnych miezd spojené s poklesom inflácie, čo prinesie rast reálnych príjmov. Na medziročné miery rastu ekonomiky budú vplývať aj dopady narušeného cyklu tvorby zásob z minulého roka, ktorý rozkýval niektoré makroekonomické ukazovatele.
Čerpanie európskych fondov
Pozitívny príspevok môže priniesť aj čerpanie európskych fondov či financií z plánu obnovy. Objavujú sa však podľa analytika niektoré legislatívne iniciatívy, ktoré môžu ohroziť plnenie míľnikov, a teda aj ďalšie čerpanie prostriedkov z tohto zdroja.
Pozitívny impulz môže prísť v závere tohto roka aj zo zahraničných ekonomík, kde sa predpokladá istá miera oživenia ekonomickej aktivity, a teda aj exportnej aktivity slovenského priemyslu.
Slovenská ekonomika v roku 2023 rástla, vrchol inflácie bol vo februári
Inflácia v tomto roku zrejme podľa Horňáka výraznejšie spomalí. Z dvojciferných úrovní by mohla poklesnúť k štyrom percentám. V štruktúre rastu cien budú pretrvávať vplyvy vyšších cien tovarov, najmä potravín.
„Očakávame však aj citeľnejšie tlaky na ceny v službách. Tie sú ovplyvnené nielen predchádzajúcim nárastom cien komodít, ale čelia aj vyšším mzdovým požiadavkám zamestnancov, či nárastu mzdových nákladov zo zákona, napr. rast príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase,“ konštatuje analytik.
Regulácia cien energií
Infláciu smerom nadol výraznejšie potlačí podľa neho aj oznámená regulácia cien energií. Na jej výsledný vplyv na konečné ceny pre spotrebiteľov, a teda aj mieru inflácie, si ešte niekoľko dní podľa Horňáka počkáme.
Výročie zavedenia eura na Slovensku: Európska mena je podľa analytika ako dom bez strechy, ktorý je skvelý, len kým svieti slnko
Ak by nastalo nulové zvýšenie cien energií, mohla by byť tohtoročná priemerná miera inflácie ešte o niečo nižšia, avšak nevyhnutné dorovnanie trhových cien by sa opäť len presunuli do ďalších rokov. „Navyše, dotovanie cien energií je momentálne veľmi štedré, nákladné a ekonomike tieto zdroje chýbajú inde,“ hovorí analytik.
Problém starnúcej populácie a nedostatok pracovníkov
Dlhodobý problém s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov sa ani v roku 2024 podľa Horňáka nevytratí, práve naopak. K dlhodobým problémom nízkej participácie niektorých skupín na trhu práce, napríklad z marginalizovaných skupín, či rastúceho problému dlhodobej nezamestnanosti sa čoraz častejšie objavuje aj problém starnúcej populácie.
Spomalenie rastu cien v budúcom roku bude viac než štvornásobné, tvrdí Kažimír
Odchod starších pracovníkov do dôchodku bude ovplyvňovať činnosť firiem čoraz viac. Prílev mladých ľudí zo škôl spolu so slabou imigráciou zahraničných pracovníkov nebude stačiť na pokrytie potrieb firiem.
„Aj preto očakávame, že napriek globálnemu spomaleniu sa nezamestnanosť výraznejšie nezvýši, práve naopak. Aj s ohľadom na vyššie spomenuté faktory je tu potenciál výraznejšieho poklesu nezamestnanosti než predpokladáme v základnom scenári,“ uvádza Horňák.
Táto napätá situácia spojená s nedostatkom pracovníkov spolu s dlhším obdobím zvýšenej inflácie bude motivovať zamestnancov k vyšším mzdovým požiadavkám. Horňák predpokladá, že nominálne mzdy môžu v priemere narásť v tomto roku o 7,5 %.
Toto percento by zabezpečilo aj svižný nárast reálnych miezd, a to o viac než tri percentá, čiastočne vykrývajúci dlhšie obdobie poklesu kúpyschopnosti.
