Slovenské domácnosti sú naďalej vo výrazne nevýhodnej finančnej situácii s relatívne nízkym čistým finančným majetkom a vysokou mierou zadlženia, vyplýva z najnovšej analýzy Allianz Global Wealth Report 2025 (AGWR 2025) spracovanej pre Konfederáciu odborových zväzov SR.
Podľa dát z roku 2024 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností priemer 10 580 eur na jedného obyvateľa, čo predstavuje mierny nárast oproti minulému roku a posun z poslednej na predposlednú priečku v regióne strednej a východnej Európy. Slovensko tak zostáva výrazne pod priemerom krajín regiónu, ktoré sa spravidla pohybujú výrazne vyššie – napríklad Česko s 34 740 eur a Slovinsko so 32 020 eur na obyvateľa.
Značná zraniteľnosť voči šokovým situáciám
Zadlženosť domácností je naopak pomerne vysoká, priemerný dlh na obyvateľa dosiahol 10 960 eur v roku 2024, čo je druhá najvyššia hodnota v regióne po Estónsku (12 750 eur). Tento vysoký dlh však nie je dostatočne krytý finančnými aktívami, na rozdiel od iných krajín, kde úvery domácností vyvažujú výraznejšie úspory a investície.
Slovensko je pritom jedinou krajinou v porovnávanom regióne, kde podiel dlhov na hrubých finančných aktívach domácností (vrátane dlhov) presahuje 50 %, čo predstavuje značnú zraniteľnosť domácností voči šokovým situáciám ako je vysoká inflácia alebo slabý rast reálnych príjmov.
Daňová amnestia vám ušetrí sankcie a úroky z omeškania. Aké sú podmienky?
Navyše, významná časť čistého finančného majetku slovenských domácností je viazaná v dôchodkových pilieroch, ktoré nie sú pre občanov prístupné na okamžité finančné využitie.
Súčasná štruktúra úspor a investícií je veľmi konzervatívna a domácnosti držia najmä bezrizikové bankové vklady s nízkym výnosom. Investície do finančných aktív, ako sú akcie, dlhopisy alebo podielové fondy, drží len menej ako 6 % domácností. Naopak, až 80 % majetku domácností je viazaných v nehnuteľnostiach, ktoré však znižujú finančnú likviditu a schopnosť rýchlo vytvárať rezervy.
Faktory limitujúce zlepšenie finančnej situácie
Analýza zároveň upozorňuje na viacero spoločensko-ekonomických faktorov, ktoré limitujú zlepšenie finančnej situácie domácností na Slovensku. Medzi ne patrí nízka úroveň príjmov a mzdy, ktoré zaostávajú za priemerom Európskej únie, nesprávne nastavený daňovo-odvodový systém s vysokým daňovým klinom najmä u nízkopríjmových skupín, a dlhodobý nedostatok dostupného a verejného bývania.
Exekútori navrhujú povinnú mesačnú zrážku, aj symbolických 10 eur zlepší disciplínu dlžníkov
Vývoj ekonomiky je pritom ovplyvňovaný aj negatívnymi externými faktormi, ako je oslabenie nemeckého hospodárstva, ktoré má priamy vplyv na exportne orientovanú slovenskú ekonomiku. Prognózy zároveň ukazujú spomalenie hospodárskeho rastu Slovenska s rastom tesne nad nulou v roku 2025, čo ďalej obmedzuje možnosti tvorby úspor domácností.
Potreba komplexných zmien
Celkovo analýza zdôrazňuje, že riešenia tejto situácie vyžadujú komplexné zmeny v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike štátu – vrátane podpory dostupného bývania, zmeny daňovo-odvodového zaťaženia práce a systematického zvyšovania príjmov obyvateľstva. Takisto sa navrhuje rozšírenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami a orientácia ekonomiky na produkty s vyššou pridanou hodnotou.
Väčšina európskych domácností sedí na peniazoch, investovať veľmi nechcú
Správa Allianz Global Wealth Report 2025 vychádza z dát z celosvetových makroekonomických finančných účtov a je doplnená o domácu špecifickú analýzu finančného zdravia domácností v porovnaní s krajinami bývalého východného bloku, ktoré sú dnes členmi EÚ. Výsledky potvrdzujú dlhodobé štrukturálne slabiny slovenskej ekonomiky v oblasti finančnej akumulácie a stabilizácie domácností.
