Slovenská ekonomika v posledných rokoch zápasí s viacerými štrukturálnymi problémami, ktoré brzdia jej rast a znižujú konkurencieschopnosť. Produktivita rastie pomaly, investície sú nedostatočné a krajina stráca schopnosť prilákať a udržať talentovaných ľudí, čo oslabuje inovačný potenciál.
Verejné financie čelia vysokým deficitom a starnúcej populácii, pričom ekonomika zostáva zraniteľná voči globálnym otrasom, ako sú obchodné vojny či narušenia dodávateľských reťazcov. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej publikácii Štrukturálne výzvy 2025 identifikuje ako hlavné problémy slabé inovácie, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, zhoršujúce sa zdravie obyvateľov a obmedzené možnosti ľudí zlepšiť si životnú situáciu.
Skupiny najviac ohrozené chudobou
„Ak sa ekonomika nedokáže rozvíjať, môže to viesť k stagnácii životnej úrovne a k prehlbovaniu zaostávania za vyspelejšími krajinami,“ upozorňuje NBS. Medzi kľúčové výzvy patrí zrýchlenie rastu produktivity a sociálna inklúzia, pričom prechod na inovačný model je nevyhnutný vzhľadom na vysokú závislosť Slovenska od svetového obchodu.
Podľa NBS chudoba v posledných rokoch rastie najmä na východe krajiny a sociálny „výťah“ medzi generáciami sa zasekáva. Najviac ohrození chudobou sú osamelí rodičia, viacdetné rodiny a mladé ženy.
Viac ako polovica Európanov pociťuje finančný stres, Slováci majú jedny z najnižších úspor v Únii
„Adresnejšia sociálna politika môže nielen pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ale sa aj stať súčasťou nevyhnutnej konsolidácie verejných financií,“ uvádza správa. Slovensko zaostáva aj v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti. V rebríčku International Institute for Management and Development sa v roku 2025 umiestnilo na 63. mieste zo 69 krajín, čo je najhorší výsledok spomedzi európskych krajín.
Riziko príjmovej chudoby
V európskom rebríčku inovácií EIS kleslo na 24. pozíciu z 27 krajín EÚ. Investičná aktivita v súkromnom aj verejnom sektore dlhodobo klesá, prílev priamych zahraničných investícií slabne a výdavky na výskum a vývoj sú nízke. Verejné financie zostávajú zraniteľné napriek určitému zlepšeniu v udržateľnosti.
„Konsolidačné úsilie vlády prispelo k medziročnému zlepšeniu, no Slovensko stále patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom dlhovej udržateľnosti v EÚ,“ konštatuje NBS. Výzvou sú nielen súčasné deficity, ale aj budúce náklady starnutia populácie a rast obranných výdavkov. Regionálne rozdiely sa prehlbujú, najmä na východnom Slovensku rastie podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.
Ficova vláda podľa progresívcov zlyháva v konsolidácii, slovenskú ekonomiku prirovnávajú k tikajúcej bombe - VIDEO
„Najviac ľudí na Slovensku je ohrozených príjmovou chudobou. V najväčšej miere narastá podiel obyvateľov trpiacich výhradne rizikom príjmovej chudoby,“ uvádza správa. Najzraniteľnejšie sú neúplné a početné rodiny, ako aj mladí dospelí, najmä ženy. Zdravotné ukazovatele Slovenska sa naďalej vzďaľujú európskemu priemeru. Krajina zaostáva v očakávanej dĺžke života a v prevencii.
„Zlepšenie zdravotného stavu populácie je kľúčové na zvýšenie celkovej kvality života, ale aj z hľadiska výkonnosti ekonomiky a dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ zdôrazňuje NBS.
Environmentálna oblasť na Slovensku
V environmentálnej oblasti si Slovensko vedie relatívne dobre vďaka nízkej tvorbe skleníkových plynov a odpadu, no znečistenie ovzdušia a spomalenie dekarbonizácie zostávajú problémom. Krajina má príležitosť využiť európske fondy na modernizáciu a zelenú transformáciu, rozhodujúce však bude, či štát a podniky dokážu tieto prostriedky efektívne investovať.
NBS odporúča zásadné reformy v školstve, podpore podnikania, posilnení verejných inštitúcií a financovaní výskumu a vývoja. Rovnako je potrebné zastaviť odlev talentov do zahraničia a aktívne lákať odborníkov zo zahraničia.
„Len tak dokáže Slovensko odolať vonkajším otrasom a vybudovať si priestor pre budúcu prosperitu,“ uzatvára správa.
