Častou chybou, ktorú Slováci robia pri sporení, býva podľa VÚB aj to, že im chýba vytrvalosť a disciplína.
Vedeli ste…
V sobotu 31. októbra je Svetový deň sporenia.
Svetový deň sporenia vyhlásili na kongrese v Miláne v roku 1924, v roku 1989 ho schválilo OSN. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny.
Zabezpečenie seba a rodiny
Úspory Slovákov rastú a najčastejším dôvodom sporenia sú nepredvídateľné udalosti a horšie časy. Ako vyplynulo z prieskumu Poštovej banky v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse, ak by mali Slováci k dispozícii voľných 20 tis. eur, využili by ich na zabezpečenie dobrej budúcnosti pre seba a svoje deti. Z údajov ČSOB vyplynulo, že klienti si peniaze najčastejšie dávajú na sporiace účty.
Ak majú Slováci možnosť odložiť a následne investovať peniaze, robia tak podľa Poštovej banky hlavne s ohľadom na aktuálne potreby seba, svojej rodiny a najbližších. A pokiaľ je v ohrození zdravie niekoho z nich, investícia do zdravia bude podľa hovorkyne Poštovej banky Anny Jamborovej voľbou číslo jedna. Až 76 % opýtaných by v prípade potreby využilo voľných 20 tis. eur na zaplatenie operácie alebo liečby pre seba alebo svoju rodinu.
Miera úspor rastie
Hoci úrokové sadzby v súčasnosti nahrávajú skôr úverom, miera úspor Slovákov v posledných rokoch neustále rastie. Podľa analytikov je teraz najvyššia za ostatných 15 rokov. “Stále platí, že ľudia si najviac sporia, aby mali rezervu na nepredvídateľné udalosti,“ vysvetľuje dôvody Katarína Vatrtlová, vedúca oddelenia bežných úverov a transakcií vo VÚB.
V porovnaní s minulosťou svoje návyky Slováci pomaly menia. “Rovnako ako vo vyspelých krajinách sa čoraz viac zaujímame o sporenie na zabezpečenie štúdia pre svoje deti,“ povedala Vatrtlová. Ako uviedla Sberbank Slovensko, treba byť pripravený na nečakané a väčšinou neželané situácie ako výpadok príjmu, či nečakané výdavky. Preto je dobré mať podľa Sberbank určitú finančnú rezervu, ktorú môžeme získať pravidelným sporením.
Podľa štatistík ČSOB takmer polovica klientov pravidelne sporí prostredníctvom trvalých príkazov. Ostatní si odkladajú bokom sumu, ktorú sa im v daný mesiac podarí z výplaty ušetriť. Peniaze si najčastejšie dávajú podľa hovorkyne ČSOB Zuzany Eliášovej na sporiace účty a 240 eur je priemerná suma, ktorú si človek jednorazovo vloží na sporiaci účet. Tí, ktorí si sporia pravidelne prostredníctvom nastaveného trvalého príkazu, si na sporiaci účet ČSOB posielajú každý mesiac v priemere viac ako 60 eur.
Sú aj takí, čo nedokážu a nevedia sporiť
Potreba mať finančnú istotu kopíruje aj výsledky európskeho štatistického úradu Eurostat. Z nich vyplýva, že 38,9 % slovenských domácností aktuálne nie je schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom. “Až dve tretiny domácností s jedným rodičom a dieťaťom, resp. deťmi nedokážu čeliť nečakaným výdavkom. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre vyše polovicu domácnosti, v ktorých žije sám jeden dôchodca,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová.
■ Nemáme stanový cieľ sporenia.
■ Nemáme disciplínu, nesporíme pravidelne.
■ Skracujeme dobu sporenia.
■ Predčasne vyberáme nasporené prostriedky.
■ Peniaze nezhodnocujeme.
■ Všetky peniaze chceme mať vždy ,,po ruke“.
■ Nemáme dostatok vedomostí o sporiacich produktoch.
■ Preferujeme jeden sporiaci produkt.
■ Stanovte si vlastné pravidlá. Napr. maximálny výdavok na jeden deň, na jeden nákup.
■ Nepodliehajte marketingu. Ak niečo nevyhnutne nepotrebujete, neštudujte letáky s extrémne výhodnou cenovou ponukou, výpredajom.
■ Nekupujte, čo naozaj nepotrebujete.
■ Neplytvajte. Snažte sa šetriť elektrinou, vodou, teplom i potravinami.
■ Neplaťte za služby, ktoré nevyužívate. Zvážte, či potrebujete 100 televíznych kanálov, 50 GB internet, predplatené služby u mobilných operátorov.
Pravidlá
Zlatým pravidlom podľa VÚB banky je sporiť si z toho, čo ľudia zarobia, nie z toho, čo im na konci dňa zostane. Častou chybou, ktorú Slováci robia pri sporení, býva podľa Vatrtlovej aj to, že im chýba vytrvalosť a disciplína. Slováci zároveň často podľa nej skracujú čas sporenia. Ideálne je, aby suma pravidelného sporenia predstavovala minimálne 10 % príjmu.
■ Každý pozná svoj mesačný rozpočet a vie si zrátať, koľko peňazí na mesiac potrebuje, aby zaplatil všetko, čo musí (bývanie, strava, cestovné a pod.).
■ Čiastka, ktorá nám ostane po odrátaní nevyhnutných nákladov, je suma, ktorú môžeme ušetriť.
■ Ideálne je, aby suma pravidelného sporenia predstavovala minimálne 10 % príjmu.
■ Sporenie by zároveň malo byť prvou platbou, ktorú zrealizujeme zo svojej mzdy.
■ Najlepšou formou je nastaviť si trvalý príkaz z účtu deň po tom, ako nám na účet príde výplata.
■ Úspory by sme nemali držať na bežnom účte.
