- aktualizované 24. novembra 2022, 11:49
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hodnotí budúcoročný návrh štátneho rozpočtu verejnej správy ako realistický. Ako ďalej na štvrtkovej tlačovej konferencii povedal predseda rady Ján Tóth, pre rok 2025 ho však bez prijatia dodatočných opatrení nehodnotí ako realistický.
Vojna a energetická kríza sa prejavujú podľa neho na výraznom zhoršení makro výhľadu aj fiškálneho vývoja. Bez vplyvu čerpania európskych prostriedkov by v budúcom roku ekonomika nerástla vôbec. Riziko možnej recesie v budúcom roku sa výrazne zvýšilo.
Vznikla by odchýlka 0,7 % HDP
Rozpočet pre najbližší rok 2023 je podľa RRZ pripravený realisticky. Rada predpokladá nižší deficit až o 0,9 % HDP, resp. 1 mld. eur. Aj deficit bez jednorazových opatrení vidí nižší o 0,5 % HDP, resp. 0,6 mld. eur.
Slovensko vykazuje nadpriemerne vysoký deficit verejných financií. NKÚ má výhrady aj k návrhu rozpočtu a eurofondom
Rozpočet na ďalšie roky, najmä v roku 2025, nie je podľa rozpočtovej rady bez dodatočných opatrení realistický a vzniká odchýlka 0,7 % HDP. Úroveň dlhu bude stále nad horným limitom v rámci ústavného zákona.
Vytvorenie rezervy je obozretné
Štátny rozpočet je podľa Tótha výrazne ovplyvnený energo pomocou v roku 2023 s diskutovanými veľkými rezervami. Celkové vysoké číslo deficitu v budúcom roku je spôsobené najmä vytvorením rezervy na energetickú krízu v hodnote 3,4 mld. eur.
Vytvorenie tejto rezervy rozpočtová rada hodnotí ako obozretné. Je však dôležité, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len za účelom dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne zdôvodniť.
Vláda sa možnosťou rozpočtového provizória zaoberá, podľa Remišovej sa pripravujú na každý scenár
Ak by nastal lepší vývoj a nebolo by potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, resp. boli by tieto výdavky čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť podľa RRZ automaticky ušetrený. Aj keď aktuálne pravidlá formálne umožňujú vláde ich použiť aj na iné účely.
Plán konsolidačných opatrení chýba
Rozpočtová rada zároveň kritizuje, že návrh rozpočtu nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi, hoci zákon to už predpokladá. Bol to aj prísľub v rámci plánu obnovy. Vláda taktiež nedeklarovala spôsob, ako sa vyrovná so sankciami dlhovej brzdy.
„Bolo by najlepšie modernizovať ústavný zákon, aby sa dlhová brzda zosúladila s výdavkovými limitmi. No zatiaľ posun nevidíme,“ povedal Tóth.
Matovičove zmeny v rozpočte aj s novými detailmi v parlamente prešli
Rozpočtu podľa RRZ opäť chýba plán konsolidačných opatrení. Dlhodobo a opakovane upozorňujú, že vlády rezignovali na snahu predstaviť opatrenia, ktoré by presahovali horizont najbližšieho rozpočtového roka. Voči deklarovaným rozpočtovým cieľom chýbajú podľa rady vyšpecifikované opatrenia v hodnote 1,2 % HDP v roku 2024 a 2,1 % HDP v roku 2025.
