Predstava, že úprava sankcií voči Rusku zásadne zmení ekonomickú situáciu, je podľa analytika mylná

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vladimir Putin
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto: Alexander Nemenov, Pool Photo via AP
Tento článok pre vás načítala AI.

Skutočný rozsah sankcií EÚ voči Rusku je oveľa menší, než by sa z verejnej diskusie mohlo zdať.

Ako ďalej uviedol riaditeľ Výskumného centra pre podporu podnikateľského prostredia v INESS Martin Vlachynský, najsilnejším nástrojom sú sankcie na finančný systém. Tie ovplyvňujú slovenskú ekonomiku len nepriamo, cez absenciu nových investícií alebo potlačovanie obchodu.

„Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám, najmä v prípade zemného plynu, sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu. Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanie najväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu,“ komentuje Vlachynský.

Ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré EÚ uvalila, sú rozdelené do štyroch hlavných skupín

Sankcie na osoby, finančné sankcie, exportné obmedzenia a sankcie na import niektorých ruských tovarov. Tieto opatrenia majú rôzny dopad na slovenskú ekonomiku.

1. Osoby: Sankcie sa týkajú zhruba 2 400 jednotlivcov, vrátane politikov a oligarchov, ktorým zmrazili majetok v Európe a zakázali vstup. Pre slovenskú ekonomiku sú tieto sankcie podľa Vlachynského bezvýznamné.

2. Finančné sankcie: Väčšina ruských finančných inštitúcií stratila prístup k eurovému finančnému systému, čo sťažuje priame finančné transakcie. Zmrazenie eurových aktív Ruskej centrálnej banky v hodnote 210 miliárd eur zúžilo rezervný vankúš ruského finančného systému. Dopady na slovenskú ekonomiku sú však podľa analytika limitované.

3. Export: Sankcie zakazujú vývoz niektorých tovarov z EÚ do Ruska, čo zasahuje obchod v hodnote 48 miliárd eur. Slovenský export do Ruska klesol z 1,75 miliardy eur v roku 2021 na 370 miliónov eur v roku 2023. Pokles exportu do Ruska je menej než 2 % celkových slovenských exportov.

4. Import energií: Na ruský potrubný plyn nie sú uvalené sankcie, no technické možnosti prepravy sú obmedzené. Dovoz ruského plynu poklesol, pričom cena plynu je viazaná na európske burzové ceny. Sankcie na ruské uhlie a ropu majú obmedzený dopad, pričom Slovnaft môže čeliť výzvam kvôli potrebe úprav technológií.

Celkovo sú dopady sankcií na slovenskú ekonomiku podľa Vlachynského limitované, no môžu negatívne postihnúť niektoré firmy, pre ktoré bolo Rusko významným partnerom. Slovensko a ďalšie európske krajiny hľadajú alternatívnych dodávateľov energií, čo pomáha zmierniť dopady sankcií.

Európska aj slovenská ekonomika dnes čelia komplexným a nepríjemným problémom. Tie sú však podľa Vlachynského spôsobené rokmi zlej rozpočtovej, monetárnej a energetickej politiky na úrovni Bruselu aj Bratislavy. „Predstava, že úprava sankcií voči Rusku zásadne zmení ekonomickú situáciu na Slovensku a v Európe, je mylná,“ uzavrel analytik.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin Vlachynský
Firmy a inštitúcie INESS