Slováci dnes čelia nepríjemnej realite: dôchodky z prvého piliera budú v budúcnosti výrazne nižšie, než na aké sú zvyknutí zo svojich pracovných príjmov. Napriek tomu však veľká časť domácností stále drží svoje úspory na bankových účtoch, kde ich hodnota vplyvom inflácie klesá.
V čase rýchleho starnutia populácie a zhoršujúcich sa demografických vyhliadok sa pritom práve investovanie a dôchodkové piliere stávajú kľúčovým nástrojom na udržanie životnej úrovne v starobe.
Dôchodkový systém sa dostáva pod tlak
Hoci objem investícií slovenských domácností postupne rastie, takmer 52 miliárd eur stále zostáva v hotovosti alebo na bankových účtoch. Ide približne o 44 % celkového finančného majetku domácností. Takéto rozloženie úspor znamená, že veľká časť peňazí negeneruje reálny výnos a dlhodobo stráca kúpnu silu.
Predčasný dôchodok ako lotéria? Niektoré ročníky si vďaka načasovaniu prilepšili takmer o stovku mesačne
Zároveň Slovensko patrí medzi krajiny s najnepriaznivejším demografickým vývojom v Európe. Počet ľudí v produktívnom veku klesá a populácia rýchlo starne. To vytvára silný tlak na priebežný dôchodkový systém, ktorý je závislý od odvodov pracujúcich.
Mladí už štátu neveria, spoliehajú sa na seba
Najmä mladšie generácie si čoraz viac uvedomujú, že spoliehať sa výlučne na štátne dôchodky sa nemusí vyplatiť. Z prieskumu investičnej platformy Portu vyplýva, že len 1,8 % respondentov z generácie Z sa pri zabezpečení na dôchodok plne spolieha na štát. Až 87,1 % mladých ľudí uvádza, že štát sa o nich finančne skôr alebo určite nepostará. Prieskum realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom aplikácie Instant Research na vzorke 839 respondentov.
„Štatistické dáta ukazujú, že toto riziko si ľudia nielen uvedomujú, ale reagujú naň aj zmenenou štruktúrou svojho majetku. Tempo zmien je však príliš pomalé,“ upozorňuje analytik Portu Marek Malina.
Investície rastú, no hotovosť stále dominuje
Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahol podiel hotovosti a bankových vkladov na celkových finančných aktívach domácností v druhom štvrťroku 2025 úroveň 44 %. Hoci ide o pokles oproti minulosti – v roku 2015 bol tento podiel vyše 61 % – hotovosť a vklady stále tvoria najväčšiu zložku majetku Slovákov.
Kým sa verejná debata zameriava na dôchodky, časovaná bomba tiká inde, upozorňuje rozpočtová rada
Pozitívnejší obraz ponúka vývoj investícií. Ich podiel na celkových finančných aktívach domácností vzrástol na 35,5 %, pričom najväčšiu časť z nich tvoria penzijné fondy s podielom 18,3 %. Nasledujú podielové fondy, dlhopisy a kótované akcie.
„Za nárastom však stojí nielen väčší záujem Slovákov o investovanie, ale aj silné výnosy investičných aktív v posledných rokoch,“ vysvetľuje Marek Malina. Ako dodáva, hodnota investovaného majetku by rástla aj bez nových vkladov, práve vďaka priaznivým trhom.
Tretí pilier ako slovenská výnimka v regióne
V porovnaní s ostatnými krajinami V4 má Slovensko najvyšší podiel investičných aktív na finančnom majetku domácností. Rozhodujúcu úlohu v tom zohrávajú penzijné fondy, najmä tretí dôchodkový pilier. Práve ten výrazne zvyšuje celkový podiel investícií a potvrdzuje svoj význam pre dlhodobé zabezpečenie na dôchodok.
Za Slovenskom nasleduje Maďarsko, Česko a Poľsko, ktoré zaostávajú najmä v zapojení obyvateľstva do doplnkového dôchodkového sporenia.
Problémom sú nízke úspory a drahý život
Napriek rastúcim investíciám však slovenské domácnosti narážajú na ďalší problém – nedostatok priestoru na sporenie. Miera úspor klesla v prvom polroku 2025 podľa Štatistického úradu SR na 6,1 %, čo je najmenej od roku 2016. Pre porovnanie, priemer eurozóny presahuje 15 % a v Česku dosahuje takmer 18 %.
Seniori u nás prestávajú pracovať príliš skoro. Odborníci upozorňujú na problém, ktorý môže položiť dôchodkový systém
„Miera úspor na úrovni 6 % znamená, že zo 100 zarobených eur dokážeme ušetriť len šesť,“ upozorňuje Marek Malina. Ak tieto peniaze končia na bežných účtoch, inflácia im systematicky znižuje hodnotu.
Dôchodky budú nižšie, vek vyšší
Demografické prognózy pritom situáciu ešte viac zhoršujú. Priemerný vek Slovákov sa za dve desaťročia zvýšil o viac než päť rokov a dnes sa blíži k hranici 44 rokov. Počet obyvateľov klesá a nízka pôrodnosť naznačuje, že tento trend bude pokračovať.
Podľa odhadov Eurostatu sa očakávaná dĺžka života výrazne predĺži, zatiaľ čo počet pracujúcich na jedného dôchodcu dramaticky klesne. Kým dnes pripadá na jedného seniora približne päť ľudí v produktívnom veku, v polovici storočia to nebudú ani dvaja.
Dôsledkom bude buď zvyšovanie dôchodkového veku, alebo pokles reálnej hodnoty dôchodkov. Už dnes dosahuje miera náhrady len približne 45 % predchádzajúcej mzdy a do roku 2070 by mohla klesnúť o ďalších desať percentuálnych bodov.
„Ak si niekto zvykol na životný štandard zodpovedajúci priemernej mzde, na dôchodku ho bez vlastných investícií čaká pokles na zhruba tretinu niekdajších príjmov,“ hovoríMarek Malina. „Spoliehať sa v takejto situácii výlučne na štát hraničí s hazardom. Čím skôr ľudia začnú investovať, tým väčšiu šancu majú zachovať si dôstojný dôchodok.“
