Pre výpadok príjmov spôsobený karanténnymi opatreniami sa viaceré podniky dostanú do straty. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska. Vzrastie podľa nich podiel nesolventných podnikov, ktorých krátkodobé finančné aktíva nebudú postačovať na pokrytie strát.
Vplyv pandémie COVID-19 sa postupne prenáša do všetkých oblastí hospodárskeho života na Slovensku. Ovplyvňuje fungovanie nielen tých podnikov, ktoré museli povinne pozastaviť svoju činnosť v záujme spomalenia šírenia vírusu medzi obyvateľstvom.
Finančný tlak
Najvýraznejší nárast podielu nesolventných podnikov analytici očakávajú v koronakrízou najviac ohrozených podnikoch zaoberajúcich sa ubytovacími a stravovacími službami, obchodom a umením, zábavou a rekreáciou. Pri dlhšie trvajúcej karanténe sa však pod finančný tlak dostane aj množstvo podnikov priemyselnej výroby.
S pribúdajúcim počtom väčších nesolventných podnikov sa pridaná hodnota a zamestnanosť podnikového sektora môžu začať prepadávať dvoj až trojnásobne rýchlejšie ako rast miery nesolventnosti podnikov.
V prípade, že by karanténa trvala až pol roka, podiel podnikov neschopných kryť fixné náklady by sa podľa analytikov národnej banky strojnásobil a viac ako štvrtina podnikov by bola nesolventná.
„Z pohľadu dočasného krytia strát krátkodobým finančným majetkom by však stredné a veľké podniky boli na tom nepomerne horšie v už oveľa kratšom čase,“ uvádza sa v analýze.
Veľké podniky majú väčšiu šancu
Napríklad, štvormesačná odstávka stredných alebo veľkých podnikov by mohla podľa analytikov znamenať, že až polovica z nich by sa stala nesolventnými. To do značnej miery súvisí s odlišným odvetvovým zameraním malých, stredných a veľkých podnikov a významom krátkodobých finančných aktív pre ich fungovanie.
Veľké podniky, na rozdiel od malých podnikov, majú zväčša väčšiu šancu získať v prípade potreby cudzie zdroje financovania a nie sú do takej miery závislé od vlastných krátkodobých zdrojov financovania.
